Prepadovka o 21:47 a mikrofóny: Minister Kamil Šaško s policajnou prezidentkou boli v noci na urgente
Agresívni a opití pacienti zamestnávajú personál, blokujú lôžka a čoraz častejšie sa uchyľujú k fyzickému násiliu. Lekári volajú po návrate záchytných staníc či stálej SBS, štát reaguje podpisom memoranda. Minister zdravotníctva Kamil Šaško s policajnou prezidentkou Janou Maškarovou dorazili včera pred ružinovskú nemocnicu presne o 21:47. Súčasťou neohlásenej návštevy však boli aj mikrofóny a kamera.
„Prišli sme, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, aký je stav na urgente a podiskutovali aj s lekármi, aj so zdravotníkmi, ako to vnímajú,“ hovorí minister Šaško v úvode videa pred vstupom do nemocnice.
V prijímacej miestnosti, kde personál ošetruje a ukladá pacientov, im lekárka oznámila, že násilnosti sú pre nich už „denným chlebíčkom“. „Tuto to všetko začne, v týchto priestoroch. Jeden spadne tu, druhý tu a zároveň dávate pozor na pacienta. Pozeráte na čo? Že ultrazvuk mi padá už tretíkrát,“ opisuje lekárka bežnú realitu ministrovi a policajnej prezidentke.
Minister sa pýta, ako má pomôcť
Z krátkeho a zostrihaného videa nie je úplne jasné, o čom všetkom sa počas návštevy rozprávali a ani to, ako dlho bol minister na urgentnom príjme a či sa rozprával aj s inými pracovníkmi. Na videu sa lekárky pýta, ako si predstavuje ochranu, aby sa personál cítil v službe bezpečne. „Čo s tým ja akože môžem spraviť?“ zamýšľa sa Šaško.
Lekárka mu odpovedá, že len za posledných 24 hodín bol na urgente ten istý mladík trikrát a pár hodín predtým mali na ambulancii číslo tri rozbité dvere. Ministra sa priamo pýta, kam majú agresívnych pacientov umiestniť. „Máme mať nejakú miestnosť? Veď sa v nej pozabíjajú,“ vysvetľuje s ohľadom na agresívnych pacientov či ľudí pod vplyvom návykových látok. Navrhované opatrenia, akými sú kontaktné vesty či náramky, považuje za „blbosť“.
Minister na záver dvojminútového videa konštatuje, že akékoľvek opatrenia musia prísť v spolupráci ministerstva vnútra, polície a usmernení nemocníc. „Čoskoro prinesiem už veľmi konkrétne riešenia,“ dodáva.
Séria brutálnych incidentov
Nočná návšteva prišla len krátko po sérii brutálnych incidentov. Pred pár dňami napadol 34-ročný opitý pacient z Írska zdravotnícky personál na urgentnom príjme v bratislavskom Ružinove. Jednému zlomil nos a druhému poranil ruku. Konflikt údajne vznikol po tom, ako pacient požadoval liek Diazepam, ktorý mu zdravotníci nepredpísali.
Pár týždňov predtým v Nemocnici na Kramároch 63-ročný opitý muž napadol 23-ročnú sestru. Na zázname z útoku, ktorý zverejnila nemocnica, bolo vidieť, že sestru udrel do hlavy a začal ju škrtiť. Začiatkom júna 2024 v areáli nemocnice v Rimavskej Sobote príbuzní pacienta napadli primára interného oddelenia. Nemocnica preto posilnila zabezpečenie priestorov urgentného príjmu o prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služby.
Zdravotníci namiesto záchytky
Problémom je, že pacient, ktorý je „len“ opitý, skončí na jednom z monitorovacích lôžok na urgentnom príjme a zostáva tam až do momentu, kým nevytriezvie. Lekári a sestry ho musia strážiť, podávať mu infúzie a monitorovať jeho stav, zatiaľ čo sa v čakárni kopia pacienti s akútnymi zdravotnými problémami.
Podľa predstaviteľov rôznych nemocníc by bolo riešením opätovné zriadenie záchytiek pre osoby pod vplyvom alkoholu a drog, ktoré v minulosti na Slovensku fungovali. Prvá záchytka vznikla v ére Československa v roku 1951, počet záchytiek rástol do roku 1990, potom sa začal znižovať a v roku 2004 posledné záchytky na Slovensku zavreli.
Namiesto obnovy záchytných staníc ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo vnútra nedávno podpísali memorandum o spolupráci pri ochrane zdravotníkov. „Toto memorandum vytvára systémový rámec na riešenie situácií, ktoré sú v spoločnosti neakceptovateľné. Ide o ľudí, ktorí zachraňujú ľudské životy, a je neprijateľné, aby sa títo ľudia báli o svoj život,“ povedal minister vnútra Matúš Šutaj Eštok po podpise memoranda.
Na základe memoranda by mala vzniknúť spoločná pracovná skupina ministerstva zdravotníctva, ministerstva vnútra a policajného zboru, ktorú povedie rezort zdravotníctva. Zmapovať by mali najrizikovejšie pracoviská, teda urgentné príjmy, psychiatrické oddelenia a miesta, kde sa agresívne správanie opakuje. Nemocnice a polícia by mali následne pripraviť spoločné postupy, ako včas rozpoznať konflikt, privolať pomoc a zaistiť bezpečnosť personálu až do príchodu policajnej hliadky.