Analytik: Deň pred útokom v Staškove bolo okno príležitostí, použili nesprávnu techniku
Vražedné násilie na školách a samovražedné konanie detí sú spojené nádoby. Podobných prípadov, ako sa odohral v Staškove, je oveľa viac, len sa končia samovraždami. Upozorňuje na to bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý bol priamo na mieste staškovskej tragédie.
Expert na krízovú komunikáciu a zakladateľ spoločnosti Modrý anjel rozoberá tragédiu na základnej škole v kysuckom Staškove, kde 13-ročný žiak zabil učiteľku a následne v nemocnici zraneniam podľahla aj jeho spolužiačka.
Podľa Bránika prípad ukazuje dlhodobý vývoj, nie skratové konanie. Deň pred činom prebehla intervencia a sociálna pedagogička vypovedala, že páchateľ po rozhovore vôbec nepôsobil radikálne. Odporučili mu psychologické vyšetrenie, na ktoré by však pri dnešných lehotách čakal veľmi dlho, aj napriek tomu, že išlo o akútny prípad.
Bránik upozorňuje, že v posledný deň pred útokom bola použitá nesprávna technika. Správny nástroj bol podľa neho použitý v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Zároveň odmieta, že by malo ísť o zlyhanie konkrétnej poradne, ide o zlyhanie prostredia, nie systému.
Analytik pripomína, že časť ľudí sa prikláňa k tomu, že spúšťacím momentom bolo podanie trestného oznámenia. Je podľa neho na zváženie, do akej miery má podanie trestného oznámenia zmysel v prípade páchateľa, o ktorom je známe, že nie je trestnoprávne zodpovedný.
V súvislosti s bezpečnostnými kamerami na školách Bránik uvádza, že dnes už nefungujú ako preventívny nástroj. Páchatelia nechcú nechať nič na náhodu, nosia si vlastné kamery, nahrávajú na mobil alebo streamujú v reálnom čase. Kamera tak podľa neho poskytuje pocit, že páchateľov niekto uvidí, čo môže pôsobiť skôr ako výzva než odstrašenie.
Poukazuje aj na kritický nedostatok pedopsychiatrov. Cituje psychiatra Michala Pataráka, podľa ktorého odborná verejnosť roky upozorňuje na dramatický stav detskej psychiatrie a nedostatočné pokrytie pedopsychiatrickými ambulanciami a nemocničnými lôžkami.
Podľa Bránika väčšina páchateľov takýchto útokov nie sú psychiatrickí pacienti. Ľudia majú tendenciu pripisovať nenormálny skutok osobnosti s psychickým ochorením, pretože vnútro sa bráni prijať, že čin spáchal normálny, zdravý človek.
Analytik sa vyhradil voči označeniu útoku v Staškove za femicídu. V nastavení chlapca boli podľa neho nenávistné prejavy, ale nie preto, že obete boli ženy, ale preto, že boli nositeľkami moci. Nenávisť podľa neho nespočívala v tom, že išlo o ženy.
Na otázku, či existuje garancia, že sa niečo podobné nestane inému dieťaťu, Bránik odpovedá, že ktokoľvek by tvrdil, že áno, klamal by. Dodáva však, že je to vysoko nepravdepodobné, keďže vo väčšine škôl sa to nikdy nestane a väčšina detí k poslednému kroku nedospeje.
Existuje okno príležitostí, a to sa aj v Staškove dalo zavrieť. Bohužiaľ, ešte aj v posledný deň pred útokom používali nesprávnu techniku, uzatvára Bránik.
