Spôsobí umelá inteligencia globálnu finančnú krízu? Menový fond varuje svet pred možnou katastrofou
Medzinárodný menový fond (MMF) vydal vážne varovanie: kombinácia špekulatívneho dlhu v AI sektore, rastúcich úrokov štátnych dlhov a masívnych kybernetických útokov môže spustiť domino efekt, ktorý bude len ťažké zastaviť.
Akciové trhy lámu rekordy a okolo umelej inteligencie vládne obrovský ošiaľ, no v zákulisí sa hromadia problémy. MMF vo svojej najnovšej Správe o globálnej finančnej stabilite varuje, že súčasný optimizmus stojí na hlinených nohách. Globálnej ekonomike hrozia tri hlavné scenáre, ktoré by mohli spustiť novú finančnú krízu.
Korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou
Prvou hrozbou je korekcia trhu vyvolaná umelou inteligenciou, ktorá by mohla spustiť rozsiahle oddlžovanie naprieč triedami aktív. Firmy investujú do AI obrovské sumy a vo veľkom si na to požičiavajú. Ide najmä o technologických gigantov a prevádzkovateľov dátových centier, medzi ktorých patria aj firmy z tzv. Veľkej sedmičky ako Microsoft, Apple, NVIDIA, Alphabet, Amazon, Meta a Tesla.
Ak sa ukáže, že návratnosť týchto investícií bude pomalšia alebo nižšia, než sa čakalo, investori svoje peniaze stiahnu. Analytik XTB Ondrej Greguš upozorňuje, že podiel technologických gigantov na globálnych emisiách investičných podnikových dlhopisov vzrástol z menej ako 1 percenta v roku 2024 na približne 10 percent v roku 2026. Najväčším rizikom podľa neho nie je samotný dlh, ale otázna návratnosť investícií.
MMF identifikoval približne 650 miliárd dolárov dlhového financovania v rámci takzvaných kruhových finančných vzťahov.
Rast výnosov štátnych dlhopisov
Druhým rizikom je nárast výnosov štátnych dlhopisov v dôsledku obnovených inflačných tlakov, obáv o verejné financie a v niektorých prípadoch aj silnejšieho hospodárskeho rastu. Keďže štátne dlhopisy tvoria základ globálneho finančného systému, dôsledky vyšších výnosov by sa mohli prejaviť aj mimo oblasti verejného dlhu.
Analytik spoločnosti Finax Patrik Kindl uvádza, že masívny dopyt po kapitáli v USA ovplyvní úrokové sadzby na tamojšom domácom trhu. Tento efekt sa časom cez vyššie výnosy amerických vládnych dlhopisov prelieva aj do Európy. Pre európsky trh sú však naďalej kľúčové domáce sadzby stanovované ECB.
Kybernetické útoky
Treťou veľkou hrozbou sú kybernetické útoky, ktoré by mohli narušiť kritické operácie a oslabiť dôveru. Svet financií je dnes takmer kompletne digitálny, útoky hackerov sú čoraz agresívnejšie a softvérové firmy často nestíhajú tieto bezpečnostné diery opravovať.
Závažný incident by mohol narušiť platby, obchodovanie, prístup k vkladom alebo iné kľúčové finančné služby. Nebezpečenstvo je obzvlášť akútne, ak útok zasiahne významnú finančnú inštitúciu, platobný systém, poskytovateľa cloudových služieb alebo softvérovú platformu.
Odporúčania MMF
Podľa MMF majú vlády a centrálne banky pre vysoké dlhy a infláciu podstatne menej priestoru na záchranné balíky než v minulosti. Fond odporúča tri prioritné kroky: dostať štátne dlhy na udržateľnú dráhu, obmedziť špekulatívne zadlžovanie v oblasti AI a nebankovom sektore cez prísnejšie pravidlá pre banky a zvýšiť kybernetickú odolnosť prostredníctvom povinného hlásenia incidentov a testovania inštitúcií.
Rozvíjajúce sa ekonomiky by mali podľa fondu využiť súčasné relatívne priaznivé podmienky na vytvorenie rezerv, kým nepriaznivé trendy naplno nezasiahnu trhy.
