Ochrana duševného zdravia mladých na Slovensku zlyháva
Občianske združenie IPčko v roku 2025 zaznamenalo vyše 181-tisíc pomáhajúcich a krízových kontaktov, približne o 27 percent viac ako rok predtým. Pre nedostatok kapacít zostalo na chatovej a telefonickej poradni bez odpovede viac ako 200-tisíc žiadostí o pomoc.
IPčko si tento rok všimlo aj nový trend. Mladí ľudia sa so svojou úzkosťou a osamelosťou čoraz častejšie zhovárajú najprv s chatbotom a až potom, ak vôbec, vyhľadajú skutočného človeka. Problém je aj v samote, nedostupnej pomoci a v tom, že mladí ľudia nemajú vo svojom okolí človeka, ktorému dôverujú.
Práca s mládežou je na Slovensku chronicky podfinancovaná. Ročne je na ňu z rezortu školstva vyčlenených len päť miliónov eur. Za pár desiatok tisíc ročne majú nízkoprahové kluby a organizácie, ktoré s deťmi a mladými pracujú každý deň, nahrádzať to, čo okolité západné krajiny riešia systémovo a investujú do toho ročne desiatky miliónov eur.
Na Slovensku stabilný systém podpory neexistuje. Komplexná starostlivosť o duševné zdravie stále nie je prioritou tejto vlády. Neštátne organizácie denne odpovedajú stovkám ľudí v kríze a sú jedinou záchrannou sieťou.
Ako koalícia nechápe príčiny radikalizácie
Minulý týždeň sa v parlamente rokovalo o zákone, ktorý má chrániť deti pred radikalizáciou. Duševné zdravie a radikalizácia mladých ľudí majú rovnaký základ, chýbajúci stabilný vzťah a dôveru, ktoré by včas zachytili, že sa s mladým človekom niečo deje.
Koalícia však do tohto zákona prilepila aj zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov, ktorý sa má overovať spôsobom, aký v Európe zatiaľ neexistuje. O tom, čo mladých ľudí ochráni skôr, než sa do krízy vôbec dostanú, sa už v návrhu hovorilo menej.
Radikalizácia nemá jedinú príčinu a psychické ťažkosti z človeka nerobia radikála. Zraniteľnosť mladého človeka však môžu zneužiť skupiny, žiaľ, aj tie politické, ktoré mu ponúknu uznanie, príslušnosť a jednoduché vysvetlenie jeho problémov.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok hovorí o prevencii a bezpečnosti mládeže, no jeho rezort jej ponúkol roadshow problematických podujatí, ktorých súčasťou boli aj koncerty Reného Rendyho. Po kritike neprišlo uznanie, že možno nie každý influencer je vhodným vzorom pre deti.
Nenávisť v cool formáte
Milan Mazurek z Republiky si cielene buduje publikum aj cez herné streamy. Popri hraní naživo diskutuje s divákmi v chate, medzi ktorými sú veľmi často aj neplnoletí. Tieto prenosy sú prešpikované radikálnymi vyhláseniami, podnecujú násilie voči menšinám a spochybňujú historické udalosti.
Samotný asistent Milana Mazureka v jednej z upútaviek divákov otvorene lákal slovami, aby sa pripravili na poriadnu dávku nenávisti, rasizmu, homofóbie a sexizmu. Týmto spôsobom na pravidelnej báze mladému publiku podsúvajú extrémistické videnie sveta a nenávistné vyjadrenia ako niečo úplne bežné, moderné a cool.
Aj premiér Robert Fico roky ukazuje, že urážanie, ponižovanie, agresivita, vulgarizmy a neustále vyrábanie nepriateľov sú podľa neho úplne legitímnou súčasťou politickej komunikácie. Potom sa tá istá politická garnitúra postaví pred kamery a tvári sa, že radikalizácia mladých ľudí vzniká niekde vo vákuu a vyrieši ju ďalším zákazom.
Mladí ľudia nevnímajú iba to, čo im politici zakazujú. Vnímajú aj to, čo im politici každý deň ukazujú ako normálne.
Zamerajme sa konečne na prevenciu
Verejná diskusia sa dnes sústreďuje najmä na to, čo mladým ľuďom zakážeme. Politika duševného zdravia sa musí pýtať aj na to, kto im odpovie, keď si pomoc začnú hľadať. Kto si všimne, že sa s nimi niečo deje. A kam môžu ísť, keď nechcú, alebo nemôžu zostať sami.
V Progresívnom Slovensku budú presadzovať viacročné financovanie nízkoprahových služieb a organizácií pracujúcich s mládežou, predvídateľnú podporu krízových liniek a mimovládok, ktoré suplujú zanedbané povinnosti štátu.
Potrebujeme, aby sa do systému dostalo viac psychológov a psychologičiek, zásahových tímov a vyškolených profesionálov presne tam, kde sa mladí radikalizujúci sa ľudia už teraz nachádzajú a kde môžu prepadnúť cez deravú sieť pomoci.
Od zákonodarcov potrebujeme viac rešpektu k odbornej verejnosti, ktorá je nateraz nevypočutá. Jednoročná výzva nemôže byť základom služby, od ktorej očakávame každodennú pripravenosť.
Pomoc, ktorá prichádza včas, je lacnejšia aj ľudskejšia než tá, ktorá prichádza až v kríze. Dnes Slovensko len hasí požiar, no potrebujeme konečne začať predchádzať tomu, aby vôbec vznikol.
