Fico nebezpečne blúzni, tvrdí profesor Bátora. Sme pripravení brániť vlasť?
Ak premiér Fico hovorí, že neúčasť na spoločnej obrane NATO nás bude chrániť, alebo že by sme mali byť neutrálni, tak to sú také mináčovské blúznenia, že budeme sedieť niekde na grúni, bude nám dobre a dejiny pôjdu okolo nás. Tak to ale nie je. Bez obalu to tvrdí profesor politológie Jozef Bátora. Podľa neho sa ako spoločnosť stále hľadáme. Nie sme stotožnení s tým, ako tento štát funguje, ani kto sme. Sme teda pripravení brániť vlasť?
„Vie si niekto predstaviť, že Slovensko dostane pokyn pripraviť päť- či desaťtisíc vojakov a poslať ich niekam sa mlátiť? Ja si neželám, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojnového konfliktu kvôli nejakému článku 5.“ I takto oživuje Robert Fico rastúce obavy verejnosti z možného vojnového konfliktu, ktoré tak dobre zafungovali v predvolebnej kampani Petra Pellegriniho. Zároveň slovenský premiér verejne spochybňuje naše aliančné bezpečnostné záväzky a hovorí o tom, ako by Slovensku „svedčala“ neutralita.
Jeho vlastná vláda pritom aktuálne posiela stovky slovenských vojakov do Pobaltia, priamo na ruské hranice. No a Ficov minister obrany zasa vybudoval zo Slovenska jeden z najväčších zbrojárskych komplexov v Európe, ktorý deň čo deň zásobuje ostrou muníciou brániacu sa Ukrajinu.
To s nevôľou zaregistrovali aj v samotnom Rusku, ktoré si hľadá ďalšie ciele svojej agresie, čo podpredseda Smeru a jeho šedá eminencia považuje za legitímne. No a podľa nemeckých médií sa zo Slovenska postupne stala akási materská základňa ruských diverzných operácií namierených proti Európe.
Pred slovenskou verejnosťou sa tak otvárajú základné otázky o našej suverenite, bezpečnostných garanciách, ale najmä o tom – kto vlastne sme a čo ako spoločnosť naozaj chceme a za čím si budeme stáť, ak príde k najhoršiemu a budeme sa musieť za svoje slová i hodnoty aj reálne postaviť.
Sme teda národom plebejským, ktorý nemal kráľov ani feudálov, tak ako o tom písal Vladimír Mináč, alebo nie sme malým národom, pretože máme srdce, duchovný potenciál a vieme za svoju slobodu zabojovať, tak ako to deklaroval Milan Rastislav Štefánik? Sme dedičmi SNP, Gabčíka a Štefánikových légií alebo je v nás kus Tisa, normalizácie i Felvidéku? Zlomila nás sovietska okupácia v roku 1968 alebo sme ju odčinili zamatom Novembra ’89?
Tak, kto sme ako národ i spoločnosť a kde je naša vlasť? Prečo sme dvojakou spoločnosťou, prečo sa vzdávame vlastných dejín a ako to, že o tom, kto sme, vieme tak málo? Navyše, do akej miery je dnes naša spoločnosť odolná voči krízam i existenčným hrozbám a ak nie je, tak prečo? Bez obalu, tentoraz s profesorom politológie Jozefom Bátorom.
