Po útoku v Staškove bije do očí počet škôl s kamerami. Mimoriadnou tragédiou je však problém, o ktorom sa zväčša mlčí
Svet sa rýchlo mení, ľudia sú schopní voliť šarlatánov, no školský „moloch” sa valí ďalej. Po ďalšom tragickom útoku na škole ešte viac bije do očí, že garnitúra Roberta Fica bola popri pompéznych oslavách či nákladnej rekonštrukcii „Kukurice” Roberta Kaliňáka schopná vybaviť kamerami len 10 školských zariadení.
Problém je však omnoho hlbší.
Súčasné školstvo je postavené na forsírovaní obrovského množstva informácií, z ktorého si množstvo absolventov takmer nič nezapamätá a ešte väčšie množstvo tie informácie v praktickom živote nikdy nevyužije.
Výsledkom je gigantické plytvanie zdrojmi a frustrácia žiakov, rodičov aj učiteľov.
Nič zásadné na tom podľa dostupných informácií nezmení ani reforma ohlásená ministrom Tomášom Druckerom. Vzhľadom na počet nezdravo žijúcich a nešťastných našincov by v školách mala byť každý deň telesná, hudobná či výtvarná výchova, aby dennodenne videli, že voľný čas sa dá tráviť aj inak než pred televízorom, monitorom či v krčme.
Žiadna takáto revolučná zmena na obzore nie je a v školstve sa budú naďalej diať tragédie v omnoho väčšom rozsahu, než sú síce strašné, ale predsa len zriedkavé fyzické útoky.
