Vláda sa dokáže obhájiť už iba strachom z vojny. Robert Fico vyšiel z tejto krízy prvýkrát slabší
Premiér v tejto koaličnej dráme nedosiahol nič. Nezachránil Tomáša Tarabu, nepotupil Andreja Danka, ani neposilnil Smer.
Zdá sa, že štvrtá vláda Roberta Fica nepôjde v šľapajach tretej. Prvýkrát od marca 2016 by sme mohli mať vládu, ktorá dovládne.
Fico nedosiahol nič
Kontúry toho, ako koaličná kríza dopadne, sa začali rysovať už v Prezidentskom paláci po odvolaní Tomáša Tarabu. Bývalý minister vyhlásil, že s Ficom má korektné vzťahy, stojí za ním a určite proti nemu v parlamente nepôjde.
Ak sa Tarabovi nepodarí zložiť blokačnú menšinu, jeho váha výrazne klesne a namiesto taktického doťahovania sa s premiérom bude ako aktívny poslanec iba aktívne otravovať Andreja Danka.
Veľa bude závisieť od toho, ako Fico naloží s ministerstvom životného prostredia. „Predseda Smeru a predseda vlády Robert Fico je rovnako pripravený v spolupráci s vedením SNS doriešiť personálne obsadenie ministra životného prostredia nominantom tejto strany,“ oznámil Smer včera večer v statuse.
Ak sa to naplní, bude to ešte väčší Dankov úspech ako odvolanie Tarabu. Fico, naopak, nedosiahol nič. Nezachránil Tarabu, nepotupil Danka, ani neposilnil Smer.
Smeru je to jedno
Načo to potom vlastne robil? Možno iba podcenil Dankovo odhodlanie zbaviť sa ministra životného prostredia. Fico asi čakal, že predseda SNS stokrát cúvne a premiér si bude môcť nechať Tarabu vo vláde bez veľkých politických nákladov.
Teraz Danka nemôže ani potrestať, lebo to by koalíciu už rozbíjal Smer, nie SNS. Medzi voličmi mu to síce nepomôže a SNS to z preferenčnej hlbočiny nevytiahne, ale ak má byť toto bodka za Dankovou kariérou, tak je dôstojnejšia, než na akú mal nárok.
Smer sa síce naďalej tvári, že hrozba predčasných volieb platí, no už to naozaj vyzerá ako plané strašenie. Keď takúto kartu použijete naprázdno, druhýkrát sa už nedá vytiahnuť, aby vám ju verili.
Obhájiť sa dokážu len vojnou
„Slovensko potrebuje stabilnú vládu schopnú rozhodovať, aj keby mala stáť len na tesnej parlamentnej väčšine,“ tvrdí Smer. Takto pred dvoma rokmi Robert Fico ešte tvrdil, že „so 76 poslancami sa dlhodobo vládnuť nedá“.
Sme predsa parlamentná demokracia a stabilita vládnutia závisí najmä od pomerov v Národnej rade. Smer sa týmto v skutočnosti priznáva, že okrem schválenia rozpočtu už nemá štvrtá Ficova vláda žiadne ambície.
A opäť museli spomenúť možnosť vojenského konfliktu. Svoju existenciu už nevedia obhájiť inak. Ak sa musíte odvolávať v tejto situácii na vojnu, je to známka toho, ako málo dokáže Smer ponúknuť. Fico prosto priznal porážku, spočítal si straty a rozhodol sa hrať to na zodpovednosť.
Čo vlastne Smer získal?
Je teoreticky možné, že len vyčkáva s témou predčasných volieb na vhodnejšiu príležitosť. Tá by prišla, ak by sa nepodarilo zostaviť alebo prijať rozpočet. Vláda, ktorá nedokáže schváliť rozpočet, prosto stráca nárok na existenciu.
Čo vlastne získal? Možno Tarabu, ale ak sa s ním Fico skutočne dohodol, dalo sa to urobiť aj skôr a bez tejto drámy. Dovolávanie sa zodpovednosti a stability neznie ako štátnický krok najsilnejšej a najsúdržnejšej koaličnej strany, ale ako ústupok z nevyhnutnosti.
Možno sa okolnosti ešte zmenia, napríklad ak sa Fico s Dankom nedohodne na novom ministrovi. Dovtedy však môžeme túto koaličnú krízu považovať za zbytočnú. Historická je zatiaľ jedine tým, že je prvou, z ktorej vyšiel Robert Fico slabší.
