Natália Blahová: Ľudia zomrú skôr, než sa dostanú k pomoci, na ktorú majú nárok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí sľubovalo, že nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti, ktorý začal platiť minulý rok, zjednoduší prístup k pomoci pre ľudí so zdravotným postihnutím, dlhodobo chorých či rodičov detí so zdravotným znevýhodnením. Mnohí z nich však namiesto toho narazili na dlhé čakacie lehoty, neprehľadnosť a zamietavé stanoviská.
Problémy konštatovala aj komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím – systém podľa nej neposkytuje dostatočné záruky, že ľudia budú mať v porovnateľných prípadoch zabezpečený rovný prístup k podpore potrebnej na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti. Hovorí aj o prípadoch dobrej praxe, no ciele reformy sa podľa nej nenapĺňajú v celom rozsahu.
Ministerstvo pod vedením Erika Tomáša hovorí o detských chorobách systému a jednotlivých zlyhaniach, kritici však vidia hlbší problém. „Až 1 611 ľudí sa svojho posudku nedožilo. Svoje posledné dni museli tráviť tým, že sa hádali s úradmi a dokazovali, že sú naozaj chorí,“ reaguje Natália Blahová.
O tom, čo sa na pôvodnom dobrom nápade pokazilo, ako ho opraviť a v čom sociálny systém v pomoci sociálne odkázaným zlyháva, hovorila bývalá poslankyňa parlamentu, aktivistka a členka strany Demokrati.
Čo mal integrovaný posudok priniesť
Integrovaný posudok mal zjednotiť posudzovanie, ktoré predtým fungovalo oddelene. Ide o cestu k sociálnej pomoci, pomôcke alebo starostlivosti, ktorú človek potrebuje. Posudok hovorí o tom, do akej miery jeho poškodenie zdravia potrebuje kompenzácie. Týka sa aj detí s poruchou autistického spektra či ľudí s psychiatrickými ochoreniami.
Mal byť rýchlejší a efektívnejší, pretože v sebe zahŕňal lekársky aj sociálny posudok. Mal z neho vzísť celkový záver o tom, čo človek v skutočnosti potrebuje – či je to auto, opatrovateľ, osobný asistent, schodolez alebo stacionár.
Podľa Blahovej ide o výbornú myšlienku, ktorá však zlyhala v praxi. „Reformu pokazili tak, že robí presný opak toho, čo bolo jej zmyslom. Čakanie človeku neskráti, ale predĺži. Posudok neskvalitní, ale znekvalitní,“ uviedla.
Prípady z praxe
Blahová hovorí o desiatkach až stovkách prípadov ľudí, ktorí na systém narazili. Písala jej napríklad žena, ktorá sa starala o otca po ťažkom ochorení. Na odporúčanie sociálnych pracovníkov požiadala o integrovaný posudok, dala výpoveď v práci a zostala pri otcovi. Čakanie trvalo tak dlho, že siahla na dno úspor. Jej 20-ročný syn navyše dostal rakovinu.
„Po trištvrte roku odišla pracovať ako opatrovateľka do Rakúska a ten 20-ročný syn s rakovinou sa počas svojej práceneschopnosti stará o svojho ležiaceho starého otca,“ opísala.
Podľa jej prieskumu z apríla 60 percentám ľudí rapídne klesol príjem a 18 percent zostalo úplne bez príjmu.
Kritika čísel ministerstva
Minister Erik Tomáš na tlačovej konferencii uviedol, že úrady spravili 86-tisíc posudkových konaní, no po lehote malo byť len 95. Blahová tieto čísla spochybňuje.
„Dovolím si povedať, že jeho čísla nie sú pravdivé. Mám veľmi zlý pocit, že sú to čísla vycucané z prsta,“ reagovala. Pripomenula, že ešte v apríli ministerstvo odpísalo, že nevie zo systému zistiť, koľko spisov je ukončených v lehotách a koľko je zmeškaných.
Podľa Blahovej systém neposkytuje záruky spravodlivého posúdenia na rôznych pracoviskách. Poukázala aj na to, že dva mesiace po spustení ešte nefungoval elektronický systém, do ktorého mali zamestnanci zaznamenávať údaje.
Odvolania a súdne spory
Blahová upozornila, že ľudia sa často boja odvolať, aj keď sú odvolania úspešné. Dôvodom je strach, že prídu aj o to, čo im pôvodne priznali. Týka sa to napríklad detí s autizmom, ľudí s mentálnym postihnutím, demenciou alebo psychiatrickými ochoreniami.
Po neúspešnom odvolaní je jedinou možnosťou súd so štátom. „Takmer nikto sa do toho nechce púšťať, ale ja budem pracovať na tom, aby som ľudí posilňovala a povzbudzovala ich, aby do toho išli. Už mám vypracovaný vzorový návrh na súd,“ dodala.
Čo by pomohlo
Blahová nevidí riešenie v úplnom prepracovaní systému. „Určite to nerobme nanovo, lebo by sme znova niečo vytrhli aj s jemne zakorenenými korienkami. Myšlienku treba ponechať, tá je dobrá,“ uviedla.
Ako kľúčové vidí zastabilizovanie ľudí v profesiách posudkových lekárov a sociálnych pracovníkov, kde je podľa nej nekvalita, fluktuácia a zlé zaplatenie. Pripomenula, že komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím predstavila osem legislatívnych návrhov.
