Viac krokov, lepšia koncentrácia. Vedci našli súvislosť
Štrnásť rokov meraní krokov a testov mozgu prinieslo jasný trend. Tí, čo denne viac chodia, sú zvyčajne lepší v udržiavaní pozornosti aj v zložitom rozhodovaní. Prechádzky môžu okrem iného podporovať aj činnosť mozgu.
Vyplýva to z analýzy údajov od viac ako troch tisíc dobrovoľníkov zapojených do amerického výskumného programu „All of Us“. Výskumníci využili záznamy o každodennej aktivite, výsledky kognitívnych testov a merania krvného tlaku. Informácie pochádzali z náramkov Fitbit a zahŕňali až 14 rokov pozorovania v období od roku 2009 do roku 2023. Na štúdii sa zúčastnili ľudia vo veku od 18 do 93 rokov, pričom ich priemerný vek bol približne 58 rokov.
Dôležité sú merania
Tentoraz sa vedci nespoliehali na pamäť účastníkov ani na ich vyhlásenia. Namiesto toho analyzovali údaje zo zariadení, ktoré ľudia nosili na tele. Tie roky zaznamenávali skutočnú aktivitu sledovaných osôb. Keďže nie všetci mali kompletné záznamy za celé 14-ročné obdobie, výskumníci rekonštruovali dlhodobé vzorce aktivity na základe dostupných údajov.
Na jeseň roku 2023 účastníci absolvovali aj test preverujúci mentálnu výkonnosť. Skladal sa zo štyroch úloh, ktoré merali napríklad schopnosť dlhodobo sa sústrediť, ignorovať rušivé podnety a rozhodovať sa medzi okamžitou a odloženou odmenou. Medzi hodnotenými parametrami bola aj schopnosť rozpoznávať emócie na tvárach iných ľudí.
Čím väčšia aktivita, tým lepšie
Výskumníci rozdelili účastníkov do troch skupín podľa úrovne dennej aktivity. V priemere vykonávali približne 5-tisíc, 9-tisíc a 14-tisíc krokov denne. Ukázalo sa, že ľudia z dvoch aktívnejších skupín dosahovali lepšie výsledky v úlohách zameraných na koncentráciu, odolnosť voči rušivým vplyvom a rozhodovanie.
Ako zdôraznil psychiater Olaoluwa Okusaga, ľudia, ktorí sa viac hýbali, zvyčajne dosahovali lepšie výsledky v rôznych testoch hodnotiacich kognitívne funkcie.
Aj po zohľadnení faktorov, ako sú vek, vzdelanie, príjem, rodinný stav či miesto narodenia, dosahovali aktívnejší účastníci stále o niečo lepšie výsledky. Najväčší rozdiel sa týkal testu merajúceho schopnosť udržať pozornosť dlhší čas. Vedci však upozorňujú, že výhoda aktívnych osôb bola relatívne malá.
Krvný tlak a kognitívne funkcie?
Vzťah medzi výsledkami testov a krvným tlakom bol oveľa slabší. Ľudia s vyšším systolickým tlakom (teda prvou hodnotou pri meraní) dosahovali o niečo horšie výsledky v jednej z úloh zameraných na rozhodovanie. Naopak, diastolický tlak (druhá hodnota) nebol výrazne spojený s výsledkami žiadneho z testov.
Ďalšie analýzy naznačujú, že nižší systolický tlak mohol v malej miere vysvetliť vzťah medzi väčším počtom krokov a lepším výsledkom v tejto úlohe. Neznamená to však, že samotné zníženie tlaku zlepšuje fungovanie mozgu.
Vedci uvádzajú, že fyzická aktivita môže podporovať mentálnu výkonnosť viacerými spôsobmi, napríklad zlepšením metabolizmu cukrov, znížením zápalov a zvýšením schopnosti mozgu prispôsobovať sa zmenám. Treba však pamätať, že tieto mechanizmy neboli predmetom tejto štúdie.
Neexistuje konkrétny počet krokov, ktorý treba „nachodiť“
Zaujímavé je, že väčší počet krokov sa neprejavil vo všetkom. Vedci nezaznamenali významné rozdiely medzi aktívnejšími a menej aktívnymi účastníkmi v rozpoznávaní emócií na ľudských tvárach. Význam nemali ani krátkodobé zmeny úrovne aktivity. Dôležitá bola skôr celková, dlhodobá aktivita než krátkodobé výkyvy.
Vedcom sa tiež nepodarilo odpovedať na otázku, ktorá zaujíma mnohých: koľko krokov denne treba urobiť, aby ste podporili činnosť mozgu? Ako vysvetlil psychiater Olaoluwa Okusaga, štúdia mala pozorovací charakter, preto neumožňuje určiť konkrétny cieľ, ako je populárnych 10-tisíc krokov denne.
Podľa autorov výsledky naznačujú, že fyzicky aktívni ľudia môžu mať lepšiu kognitívnu výkonnosť v neskoršom veku. Neznamená to však, že samotný pohyb je priamou príčinou lepšej koncentrácie alebo rozhodovania.
Vedci upozorňujú aj na niekoľko dôležitých obmedzení. Kognitívne funkcie boli hodnotené len raz, chýbali údaje napríklad o fajčení a obezite a skupina účastníkov nebola úplne reprezentatívna. Približne dve tretiny skúmaných tvorili ženy a takmer všetci mali aspoň čiastočné vysokoškolské vzdelanie. To znamená, že výsledky nemožno bez výhrad vzťahovať na celú populáciu.
Výsledky boli pôvodne publikované v časopise Scientific Reports.
