Genocída v Srebrenici po 31 rokoch: Desať novoidentifikovaných obetí našlo miesto posledného odpočinku
Tisíce ľudí sa v obci Potočari v Bosne a Hercegovine zišli, aby spoločne pripomenuli 31. výročie genocídy v Srebrenici, ktorá sa odohrala v júli 1995. Bolo pri nej zavraždených približne 8000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí sa v tom čase snažili uniknúť z regionu, ktorý bol vyhlásený za bezpečnú zónu OSN.
Na slávnosti bol pochovaný ostatok desať novoidentifikovaných obetí. Tieto obete boli exhumované od roku 1997 do roku 2022 z masových hrobov nachádzajúcich sa vo východnej časti krajiny. Spomedzi týchto obetí boli i pozostatky mladého muža vo veku 20 rokov a staršieho muža, ktorý mal 56 rokov. Pamätný cintorín v Potočari v súčasnosti obsahuje viac než 6700 obetí, pričom ostatky viac ako 900 obetí stále chýbajú.
Pamätná spomienka a upozornenie na minulosť
Vojna v Bosne, ktorá prebiehala medzi rokmi 1992 a 1995, si vyžiadala okolo 100 000 životov. Genocída v Srebrenici, označovaná za najhorší masaker v Európe od skončenia druhej svetovej vojny, zostala prehliadaná viacerými historickými naratívmi. Muži a chlapci tejto tragédie sa spoliehali na ochranu medzinárodného spoločenstva, ktorá však zlyhala.
Obete, ktoré sa snažili uniknúť cez lesy, boli prenasledované a následne popravované. Ich telá boli hromadne pochovávané a neskôr presúvané, aby sa skryli dôkazy o spáchaných zločinoch. Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu uznal Radovana Karadžiča a Ratka Mladiča za vinných z genocídy a vojnových zločinov spáchaných v súvislosti s týmto masakrom.
Medzinárodný deň na pamiatku obetí
V máji 2024 Valné zhromaždenie OSN schválilo návrh na prehlásenie medzinárodného dňa na pamiatku obetí genocídy v Srebrenici, pričom niektoré krajiny, ako Srbsko, Čína, Rusko a Maďarsko, sa postavili proti tomuto kroku. Zástupca primátora Srebrenice, Hamdija Fejzič, zdôraznil, že Srebrenica by mala slúžiť ako trvalé varovanie pred budúcim opakovaním podobných zločinov.
Nezabudnuteľná strata a boj za spravodlivosť
Kada Hotičová, podpredsedníčka združenia Matky zo Srebrenice, uviedla, že mierové sily OSN zradili civilistov, ktorým sľúbili ochranu. Povedala, že história je zapísaná bielymi náhrobnými kameňmi, a vyjadrila presvedčenie, že vojna sa v Bosne a Hercegovine nesmie nikdy zopakovať, pretože by to mohlo ohroziť mier v celej Európe.
Louis Crishock, vysoký predstaviteľ pre Bosnu a Hercegovinu, podčiarkol, že stratu rodín obetí už nikdy nebude možné napraviť, ale spomienka na zavraždených musí zostať zachovaná. Na úlohu kancelárie vysokého predstaviteľa, zriadenej po skončení občianskej vojny, patrí dohliadanie na implementáciu Daytonskej mierovej dohody s cieľom zabezpečiť mier a zmierenie v regióne.
