Štát ohlásil opatrenia na ochranu zdravotníkov
Minister zdravotníctva Kamil Šaško ohlásil sériu opatrení na ochranu lekárov a sestier, ktoré chce zaviesť do praxe ešte tento rok. Reaguje tak na brutálne útoky na zdravotníkov v nemocniciach. Po podpise memoranda s rezortom vnútra zasadol za rokovací stôl a niekoľkohodinové rokovanie prinieslo prvé konkrétne výsledky.
Ešte do konca roka majú na všetkých urgentných príjmoch pribudnúť pracovníci SBS, personál absolvuje kurzy deeskalácie konfliktov a záchranári v teréne získajú pri rizikových výjazdoch asistenciu polície. Za stolom sedelo približne päťdesiat zástupcov rezortov, nemocníc, odborov, krajov či polície, výsledky pred novinármi však prezentoval iba minister spolu so šéfom svojich poradcov Matejom Bobovníkom.
„Personál na urgentoch je preťažený, zažil si pravdepodobne každú situáciu, ktorú si my bežní ľudia nevieme ani predstaviť,“ povedal minister Šaško v úvode. Zdôraznil, že nepôjde o výučbu bojových umení, ale o štandardné odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie zamerané na komunikačné techniky, minimalizáciu rizika a postupy v krízových situáciách.
Panické tlačidlá aj kontaktný policajt
Šaško zdôraznil, že útoky na zdravotníkov sú neakceptovateľné a zdravotníci musia byť v spoločnosti nedotknuteľní. Hovoril aj o panických tlačidlách a ich napojení na systém centrálnej ochrany, čo označil za absolútnu samozrejmosť, ktorá má byť v nemocniciach do konca tohto roka. Na urgentných príjmoch bude bez ohľadu na zriaďovateľa garantovaná fyzická prítomnosť súkromnej bezpečnostnej služby. Presný počet pracovníkov SBS závisí od vedenia jednotlivých nemocníc, štát im na to navýši paušálne platby.
Polícia zároveň posilní hliadky v okolí zdravotníckych zariadení a každá nemocnica dostane prideleného kontaktného policajta na telefóne. Naplánované sú aj audity v réžii ministerstva zdravotníctva a rezortu vnútra bez externých firiem, ktorých cieľom je identifikovať rizikové pracoviská. Štát chce preveriť aj legislatívne možnosti, ako zamedziť vstupu osôb so zbraňami či nožmi do nemocnice.
Pomoc pre záchranárov v teréne
Zmeny sa dotknú aj záchranárov. Posádky záchraniek v prvej línii získajú pri rizikových situáciách policajný sprievod priamo pri zásahu a aj počas transportu pacienta. „Záchranári sú rovnako súčasťou celého tohto procesu,“ povedal minister s tým, že práve ich bezpečnosti sa chce intenzívne venovať. Záchranár Matej Karlák pred časom kriticky zhodnotil zavedenie panického tlačidla v sanitkách, ktoré podľa neho samo osebe neprispeje k riešeniu problémov v záchrannej zdravotnej službe.
Záchytky sú opäť v hre
Podľa zdravotníkov je dlhodobým problémom chýbajúca sieť záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Lekárske odbory varujú, že urgentné príjmy ani detské oddelenia už nemôžu nahrádzať chýbajúce záchytné stanice. Rezort sa preto chystá otvoriť otázku záchytiek formou pilotného projektu.
„V Českej republike neboli zrušené záchytné centrá pre opitých, nemocnice majú štatistiky, že významne odbremenili tieto nemocnice od konfliktov, od ľudí, ktorí nepotrebujú zdravotnú starostlivosť,“ povedal šéf lekárskych odborov Peter Visolajský. Dodal, že netreba vymýšľať nič nové, stačí prevziať overený model. Lekár Tomáš Szalay za Bratislavský samosprávny kraj zdôraznil, že bezpečnosť urgentov sa bez návratu k záchytkám vyriešiť nedá a pripomenul štyri medzirezortné stretnutia na túto tému za posledných deväť rokov.
Chýbajúci personál zostáva otázkou
Základom bezpečnosti nie sú len kamery a ochranka, ale hlavne dostatok ľudí na oddeleniach. Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že podstav personálu priamo vedie k hodinám čakania a eskalácii agresie. „Je to nebezpečné, manažmenty nemocníc o tom vedia, vedia o tom ministerstvá, ale to neriešia,“ uviedla. Podľa dát z minulého roka chýba na Slovensku okolo 2 200 sestier a 800 lekárov, do roku 2040 bude musieť štát doplniť až 77-tisíc pracovníkov.
Útoky na zdravotníkov nie sú novým javom. V polovici októbra zverejnila Univerzitná nemocnica Bratislava video, na ktorom opitý 63-ročný muž z Rakúska fyzicky napadol 23-ročnú sestru na urgente na Kramároch. O pár dní nato napadol 34-ročný opitý pacient z Írska personál na urgentnom príjme v Ružinove, jednému zdravotníkovi zlomil nos a druhému poranil ruku. Štát na sériu incidentov zareagoval podpisom memoranda, ktoré definuje úlohy Policajného zboru aj oboch rezortov s cieľom zabezpečiť účinnejšiu prevenciu a rýchlejší zásah hliadok priamo v nemocniciach.
