Atentát na Heydricha a jeho dôsledky
Likvidácia nacistického predstaviteľa Reinharda Heydricha patrí medzi najvýznamnejšie akcie československého odboja počas druhej svetovej vojny. Historik Martin Posch, autor knihy o Jozefovi Gabčíkovi, približuje okolnosti atentátu aj jeho dôsledky.
Podľa historika bola operácia Anthropoid nevyhnutná. Heydrich ako zastupujúci ríšsky protektor a hlavný architekt holokaustu disponoval neobmedzenou mocou nad Protektorátom Čechy a Morava. Jeho plány zahŕňali germanizáciu, sterilizáciu a zotročenie českého národa. Bez atentátu by sa podľa Poscha celé Česko mohlo premeniť na jedno veľké Ležáky a Lidice.
Otázka, či atentát stál za následný krvavý teror a vyhladenie Lidíc a Ležákov, zostáva jednou z najťažších morálnych dilem moderných dejín. Podľa historika je však tvrdenie, že bez atentátu by nebolo útokov na domáci odboj, založené na falošnej premise. Masové zatýkanie prebiehalo už od roku 1939 a Heydrich po príchode do Prahy v septembri 1941 rozpútal krvavý teror.
Vyhladenie Lidíc a Ležákov bolo brutálnym zločinom nacistického režimu. Lidice nemali s operáciou Anthropoid žiadne prepojenie – Gestapo po atentáte tápalo a potrebovalo demonštrovať odstrašujúci čin. Zrovnali dedinu so zemou, prekopali koryto potoka, vykopali cintorín a deti zavraždili vo vyhladzovacom tábore Chełmno.
Atentát z 27. mája 1942 ukázal, že v dejinách zohráva veľkú úlohu aj náhoda. Heydricha nezabil samopal Sten ani samotný výbuch, ale infekcia zo znečisteného čalúnenia sedadla a nedostupnosť penicilínu. Operácia mala aj jasné politické ciele – obnovu Československa v predmníchovských hraniciach. Veľká Británia aj Francúzsko v lete 1942 oficiálne odvolali svoje podpisy pod Mníchovskou dohodou.
Jozef Gabčík bol vojak z povolania, ktorý neprijal rozbitie Československa na konci 30. rokov a rozhodol sa bojovať za jeho obnovu. Prešiel cez Poľsko aj Francúzsko, kde sa aktívne zúčastnil bojov. Po porážke Francúzska v lete 1940 mohol zbraň zložiť, no rozhodol sa odísť do Veľkej Británie. Jeho príbeh nie je len o záverečnom atentáte, ale o celom živote zahraničného vojaka a odbojára.
Gabčík nebol typom poslušného vojaka. Bol to búrlivák, ktorý vyčnieval z priemeru. Na špeciálnu operáciu nebolo možné poslať vojaka, ktorý len počúva rozkazy – bolo potrebné samostatného a kreatívneho človeka schopného pohotovo reagovať na situáciu. Vojaci, ktorým velil, si ho vážili, pretože sa ich dokázal zastať aj v situáciách, kedy to nebolo konformné.
Kľúčovú úlohu pri úspechu atentátu zohral aj domáci odboj. Bez neho by sa operácia Anthropoid nikdy neuskutočnila. Významnú úlohu zohralo sokolské hnutie – ľudia ako Ján Zelenka-Hajský a ďalší. Kým sa Karel Čurda neprihlásil na Gestape, nacistické orgány tápali.
Čurda bol mužom, s ktorým sa Gabčík v osudný večer pred odchodom zabával a pil v krčme. Jeho zrada bola výsledkom neľudského psychologického tlaku Gestapa, ktoré sa po atentáte vyhrážalo vyvraždením celých rodín všetkých, ktorí neposkytnú informácie. Riskovať vlastný život je jedna vec, no vystaviť smrti svoje najbližšie príbuzenstvo je obrovský tlak, pod ktorým sa zlomil.
Rozdiel v osude rodín Gabčíka a Kubiša bol daný politikou Nemecka voči jednotlivým územiam. V Protektoráte nacisti po atentáte nastolili neľudský teror a pacifikáciu. Na Slovensku v lete 1942 Tisov ľudácky režim horlivo kolaboroval a sám deportoval vlastných židovských občanov, preto Nemecko nemalo dôvod zasahovať silou proti vlastnému satelitu. Masové vypaľovanie slovenských obcí sa začalo až po vypuknutí Slovenského národného povstania v roku 1944.
Odkaz Jozefa Gabčíka a celého protinacistického odboja je podľa historika jasný: za slobodu treba bojovať. A treba za ňu bojovať vtedy, kým ešte nemusíme kopať zákopy, lebo potom sú obete neporovnateľne vyššie. Nič nie je zadarmo.
