Manželka kontroverzného Holjenčíka tretíkrát zarába v energetike
Manželka šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka Erika Holjenčíková sa 27. augusta dostala do dozornej rady spoločnosti Energotel. Do dozorného orgánu firmy s päticou akcionárov ju nevybral nikto zo spolumajiteľov – v rade zastupuje zamestnancov.
Energotel založilo v roku 2000 päť energetických spoločností: Transpetrol, Slovenské elektrárne, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika. Každá z nich vlastní v spoločnej firme 20 % akcií. Transpetrol je čisto štátny podnik, ostatné zakladajúce spoločnosti sú pološtátne so súkromnou manažérskou kontrolou. Všetkým zakladajúcim subjektom však reguluje ceny práve ÚRSO, ktorý riadi Holjenčík.
Energotel poskytuje telekomunikačným operátorom optické siete na rýchly internet. Svoje káble ťahá popri existujúcich elektrických vedeniach či ropovodoch svojich akcionárov, čím šetrí na vykupovaní či prenájme pozemkov aj na samotnom kopaní. Takto vybudovanú sieť potom prenajíma veľkým firmám a internetovým operátorom.
Ešte predtým, ako manželka šéfa ÚRSO získala funkciu v rade Energotelu, mali tieto dva subjekty medzi sebou obchodný vzťah. Regulačný úrad s firmou v roku 2025 ako jej zákazník uzavrel trojicu menších zmlúv do 100-tisíc eur na nákup hardvéru či služby v kyberbezpečnosti.
Jozef Holjenčík nechce komentovať, či situáciu, keď jeho manželka pôsobí v Energotele, nemožno považovať za potenciálny konflikt záujmov. „Uvedené otázky nijako nesúvisia s výkonom činnosti predsedu ÚRSO v zmysle zákona, preto ich pán predseda ÚRSO nebude komentovať,“ odpísal hovorca úradu Radoslav Igaz.
Spoločnosť Energotel odmietla, že by v danej situácii mohol konflikt záujmov nastať. „Pani Ing. Erika Holjenčíková bola do dozornej rady spoločnosti zvolená zamestnancami spoločnosti v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, stanovami spoločnosti a volebným poriadkom na toto miesto. Akcionári Energotelu nemali vplyv na nomináciu pre toto miesto v kontrolnom orgáne spoločnosti,“ odpovedala Miloslava Gábrišová z Energotelu. Na žiadosť o zaslanie životopisu Holjenčíkovej spoločnosť neodpovedala.
Erika Holjenčíková už v minulosti dvakrát zarábala v blízkosti energetického regulátora. Raz priamo na ÚRSO, kde s ňou Jozef Holjenčík ešte pred ich svadbou uzavrel mandátnu zmluvu za 6-tisíc eur na prípravu podkladov. Neskôr sa stala šéfkou firmy ÚEOS Komercia, kde pôsobila v rokoch 2018 až 2023. Táto spoločnosť profitovala na posudkoch pre energetické podniky spadajúce pod reguláciu ÚRSO. Ešte predtým mala spoločnosť ÚEOS Komercia zmluvu na znaleckú činnosť aj s ÚRSO. Zmluvu kritizovali médiá aj viaceré štátne kontrolné orgány. ÚEOS Komercia zarába v energetike dodnes, len pred piatimi mesiacmi uzavrela 515-tisícovú zmluvu so Železnicami Slovenskej republiky. Firmu oficiálne vlastní advokát Miloš Kvasňovský, ktorému Holjenčíkovo ÚRSO v minulosti zaplatilo 120-tisíc eur za analýzu, na ktorej vyhotovenie mal iba mesiac.
Jozefa Holjenčíka už roky prenasledujú tiene rôznych podozrení. V roku 2017 musel opustiť stoličku šéfa ÚRSO pre nahrávku, na ktorej radil dodávateľom, ako dosiahnuť vyššie ceny cez precenenie majetku. „Cynizmus, bezcharakternosť, neviem, ako to nazvať,“ popísal Holjenčíkove kroky Andrej Danko. Danko je súčasťou koalície aj dnes, keď sa Holjenčík opäť vrátil do funkcie, o ktorú pred rokmi prišiel.
Jednou z firiem, ktorá profitovala na posudkoch pre energetikov, bola JHS, ktorú Holjenčík sám zakladal a neskôr ju predal bývalému kolegovi, keď získal funkciu. Na firmu však mal stále vplyv – okrem iného vyberal státisíce eur v hotovosti z účtov firmy, o ktorej pritom verejne hovoril, že s ňou nemá nič spoločné. Pre podozrenia súvisiace s netransparentným vlastníctvom firmy Okresný súd v Žiline zakázal firme JHS čerpať štátne zákazky. Vo svojom rozhodnutí okrem iného odhalil, ako firma JHS investovala do domova dôchodcov, ktorý postavila na pozemkoch patriacich osobne Jozefovi Holjenčíkovi.
V roku 2024 bol Jozef Holjenčík tretím najlepšie zarábajúcim štátnym funkcionárom, predbehli ho len šéf NBS Peter Kažimír a minister obrany Robert Kaliňák. Holjenčík si spolu pripísal vyše 320-tisíc eur a nechcel komentovať, odkiaľ pochádzajú jeho príjmy mimo funkcie.
Krátko po návrate Holjenčíka do funkcie v roku 2023 vyšlo najavo, že jeho bývalej firme sa podarilo predať predtým bezcennú pohľadávku za približne milión eur. Zvláštnu transakciu Holjenčík ani jeho bývalá firma nevysvetlili. Firma po návrate Holjenčíka do kresla šéfa ÚRSO začala opäť zarábať závratné sumy aj v biznise so štátnymi energetickými podnikmi. Východoslovenskí vodári sa zaviazali jej zaplatiť 600-tisíc eur, Pôdohospodárska platobná agentúra vyše pol milióna. Holjenčík sa do vysvetľovania podozrení nehrnul. „Kedy ste robili niečo zmysluplné?“ spýtal sa pri telefonáte. „Prestaňte s touto naháňačkou nezmyselnou a venujte sa niečomu, čo môže aj prospieť,“ dodal predseda ÚRSO.
