Masívny útok ukrajinských dronov na Moskvu mal údajne narušiť voľby, tvrdí moskovský starosta
Starosta Moskvy Sergej Sobjanin obvinil Ukrajinu z spustenia „bezprecedentného” útoku na Rusko s využitím viac ako 1 600 dronov. Cieľom bolo podľa neho „narušiť” parlamentné voľby v krajine.
Z množstva dronov, ktoré ruská protivzdušná obrana zostrelila, smerovalo 450 na ruskú metropolu, uviedol Sobjanin.
„Tento bezprecedentný útok bol zjavne naplánovaný s cieľom narušiť voľby. Nepriateľ neuspel,” napísal na platforme Telegram.
Gubernátor Moskovskej oblasti Andrej Vorobiov na sociálnej sieti uviedol, že na dvoch rôznych miestach zahynuli 44-ročná žena a starší muž. Požiar, ktorý vznikol po náraze dronu do 21-poschodovej budovy, si vyžiadal evakuáciu 400 ľudí. Pôvod dronov nespresnil.
Kyjev v posledných mesiacoch zintenzívnil útoky dronov s dlhým doletom a zameriava sa najmä na energetickú infraštruktúru, čo je kľúčový zdroj príjmov Kremľa na financovanie vojny.
„Poškodený bol objekt v areáli Moskovskej ropnej rafinérie,” uviedol Sobjanin s tým, že neboli hlásené žiadne obete a na mieste zasahujú záchranné zložky.
Rafinéria spoločnosti Gazpromnefť v štvrti Kapotňa sa stala už viackrát terčom ukrajinských dronov. Spolu s ďalšími útokmi na rafinérie to spôsobuje problémy v zásobovaní a pred čerpacími stanicami sa tvoria dlhé rady áut.
V Rusku voliči v rámci tretieho a záverečného dňa volieb hlasujú o novom zložení Štátnej dumy (dolnej komory parlamentu) a ďalších regionálnych orgánov. Ide o prvé parlamentné voľby od začiatku plnoformátovej invázie Kremľa vo februári 2022 a hlasuje sa aj na okupovaných územiach Ukrajiny.
Volia sa aj gubernátori (sedem priamo a traja v nepriamych voľbách), 39 regionálnych parlamentov a množstvo samospráv na komunálnej úrovni. Viaceré regióny umožnia hlasovať aj 18. a 19. septembra.
V celoštátnom hlasovaní nekandiduje žiadna politická strana odmietajúca ruskú vojnu na Ukrajine. Iba málokto pochybuje o tom, že Putinova strana Jednotné Rusko opäť hladko zvíťazí a tieto voľby považuje za ukazovateľ verejnej podpory vojny.
