Vojna v Jemene môže zasiahnuť aj Európu. Nejde len o ropu
Doprava cez Hormuzský prieliv je pre vojnu s Iránom výrazne obmedzená. Množstvo kľúčových tovarov preto musí hľadať iné cesty. Situáciu teraz komplikuje občianska vojna v Jemene.
Svet sa spolieha na prieliv Bab al-Mandab, ktorý sa po obmedzení dopravy cez Hormuz stáva ešte dôležitejším. Húsíovia sa však snažia časť tohto prielivu spolu s Červeným morom zablokovať.
Prieliv medzi Afrikou a Arabským polostrovom slúži na prepravu surovín z Ázie do Európy aj na prevoz ruskej ropy. Jeho obmedzenie môže mať vážne následky pre ekonomiku aj politickú situáciu.
Konflikt, ktorý stál Jemen desaťtisíce civilných obetí, ovplyvňuje ďalšie krajiny. Húsíov podporuje Irán, jemenskú vládu Saudská Arábia. Húsíovia čoraz častejšie útočia na energetickú infraštruktúru Saudskej Arábie, jedného z najväčších exportérov ropy.
Saudská Arábia čelí útokom, USA však váhajú s pomocou. Dôvodom môže byť aj to, že Donald Trump nechce otvárať ďalší front popri vojne s Iránom. Spojené štáty navyše 3. novembra čakajú voľby do Kongresu.
Húsíovia postupujú k strategickému prielivu
Boje v Jemene sa po rokoch pokoja opäť zintenzívnili. Prímerie sprostredkované OSN z roku 2022 prinieslo utlmenie bojov, to sa však skončilo.
Húsíovia v septembri spustili ofenzívu na západe krajiny a postupujú pozdĺž pobrežia Červeného mora. Obsadili prístav Mokka aj ostrov Perim, ktorý leží priamo v prielive Bab al-Mandab.
Jemenské vládne sily sa ich postup snažia zastaviť a oznámili operáciu s cieľom získať späť hlavné mesto Saná.
Konflikt sa prelial za hranice Jemenu. Húsíovia zaútočili raketami na Saudskú Arábiu a zasiahli ropné zariadenia. Saudi odpovedali desiatkami leteckých útokov.
Bab el-Mandab je viac než cesta pre ropu
Postup Húsíov pozdĺž pobrežia robí boje dôležitými aj za hranicami Jemenu. Bab el-Mandab je na najužšom mieste široký len približne 29 kilometrov a predstavuje južnú bránu k Suezskému prieplavu.
Cez prieliv smeruje veľká časť tovaru a surovín medzi Áziou a Európou, ale aj ruská ropa na ázijské trhy. V júni cez Bab el-Mandab prešlo množstvo ropy zodpovedajúce približne siedmim percentám svetovej produkcie.
Ak by sa doprava obmedzila, lode by museli oboplávať Afriku okolo Mysu Dobrej nádeje. Takáto cesta trvá o týždne dlhšie a výrazne zvyšuje náklady na prepravu.
Húsíovia už vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a snažia sa získať kontrolu nad pobrežím Červeného mora. Ak by získali väčší vplyv nad prielivom, Iránu by to dalo ďalšiu páku vo vojne s USA.
Irán ich podporuje, no nie sú jeho bábkou
Húsíovia sú jemenské politické a ozbrojené hnutie, ktoré vzniklo na severe krajiny v 90. rokoch. V roku 2014 obsadili hlavné mesto Saná a dnes kontrolujú veľkú časť severozápadného Jemenu.
Za rastúcou silou Húsíov stojí podpora Iránu. Teherán im poskytoval výcvik, vojenských poradcov aj zbrane. Podľa americkej vojenskej rozviedky začal Irán dodávať Húsíom balistické a riadené strely okolo roku 2015, neskôr pribudli drony.
Obe strany spája odpor voči Spojeným štátom a Izraelu, ale aj rival Saudská Arábia. Poloha Jemenu robí z Húsíov pre Irán užitočného spojenca. Húsíovia ohrozujú Saudskú Arábiu z juhu a kontrolujú územie pri jednej z najdôležitejších námorných trás.
Húsíovia však nie sú iba iránskou zástupnou armádou. Majú vlastné vedenie, domáce politické záujmy a v minulosti konali aj napriek nesúhlasu Teheránu. Vzťah sa preto opisuje skôr ako partnerstvo založené na spoločných záujmoch.
Jadrová dohoda s USA vyvoláva otázky
Saudská Arábia mohla zvýšiť napätie s Iránom aj dohodou o civilnej jadrovej spolupráci s USA. Najkontroverznejšou časťou je, že dohoda nezakazuje Saudskej Arábii obohacovať urán na vlastnom území.
Obohacovanie uránu nie je ilegálne a môže slúžiť na výrobu paliva pre elektrárne. Ide však o technológiu, ktorá môže pri ďalšom rozvoji priblížiť štát k schopnosti vyrobiť materiál využiteľný v jadrovej zbrani.
Krátko po uzavretí dohody začali médiá iránskeho režimu hovoriť o dvojitom metri Spojených štátov. Teherán je pod tlakom USA a Izraelu pre svoj jadrový program, zatiaľ čo jeho rival dostáva priestor na rozvoj civilného programu.
Dohoda by mala trvať 30 rokov a umožniť americkým firmám zapojiť sa do budovania civilného jadrového sektora v Saudskej Arábii. Profitovať by z toho mohol aj americký Westinghouse.
