Šváby v školách, drahé bývanie a horiace ulice. Prečo sa mladí Európania búria?
Masové protesty mladých sa z Francúzska rozšírili aj do ďalších európskych krajín. Nespokojnosť so školstvom, drahým bývaním a životnými podmienkami prerástla do násilných nepokojov. Politicky ich využíva aj krajná pravica či Rusko, ktoré hovorí o úpadku Európy.
Hlavné protesty sa začali ešte v septembri vo Francúzsku, keď tisíce stredoškolákov začali protestovať proti zlým podmienkam na školách. Upozorňovali napríklad na zastaralé budovy plné švábov či nedostatok učiteľov. Protesty postupne prerástli do masových nepokojov a stretov s políciou. Nespokojnosť sa rozšírila aj na vládu, vysoké ceny a nedostupné bývanie.
Francúzske ulice horia, polícia používa vodné delá a v niektorých mestách úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania. Počas víkendových nepokojov zachvátil požiar historickú radnicu v meste Limoges, ktorej sa zrútila časť strechy. K protestujúcim sa pridal aj líder hnutia Nepoddajné Francúzsko Jean-Luc Mélenchon.
Protesty sa rozšírili aj do Albánska, Talianska či Portugalska, kde mladí ľudia žiadajú dostupné bývanie, vyššie mzdy a lepšie životné podmienky. V talianskom Miláne došlo k násilným stretom s políciou, rabovaniu obchodov a podpaľovaniu majetku.
V Španielsku už niekoľko týždňov prebiehajú protesty proti nedostupnému bývaniu. Premiérovi Pedrovi Sánchezovi sa nepodarilo presadiť v parlamente dve dôležité opatrenia, ktoré mali riešiť bytovú krízu. Napokon Sánchez vyhlásil predčasné parlamentné voľby na 29. novembra.
Pozornosť sa upriamila najmä na Albánsko, kde už v lete dochádzalo k masovým protestom a výzvam na demisiu premiéra Ediho Ramu. Začalo sa to plánom vybudovať luxusný komplex spojený s Jaredom Kushnerom a jeho manželkou Ivankou Trump. Projekt počíta s výstavbou na ostrove Sazan aj na neďalekom pobreží v blízkosti chránenej prírodnej oblasti. Kritici upozorňujú, že výstavba by mohla vážne narušiť miestnu biodiverzitu.
V októbri prišla nová vlna protestov. Mladí ľudia v Albánsku upozorňujú na zlé podmienky v školstve, vysoké náklady na štúdium či nedostatok pracovných príležitostí. Polícia proti protestujúcim opakovane zasahovala vodnými delami a slzotvorným plynom. Niektorí demonštranti zaútočili aj na ministerstvo školstva v Tirane, do ktorého sa skupine protestujúcich podarilo vniknúť a založiť požiar.
Albánsky premiér Edi Rama odstúpiť odmieta. Tvrdí, že jeho zodpovednosťou je riešiť oprávnené požiadavky protestujúcich a pokračovať v približovaní Albánska k Európskej únii.
Pondelková noc bola vo Francúzsku pokojnejšia, najmä vďaka prísnejším bezpečnostným opatreniam. V niektorých častiach Paríža a Marseille úrady zaviedli nočné zákazy vychádzania a polícia výrazne posilnila svoju prítomnosť v uliciach. Počas víkendových nepokojov polícia zadržala viac ako 2 400 ľudí a zranenia utrpelo takmer tisíc policajtov a žandárov.
Nepokoje sprevádzalo aj rozsiahle rabovanie obchodov. Výtržníci sa vlámali do stoviek predajní vrátane luxusných obchodov v Paríži či Marseille. Ukradnutý tovar začali niektorí ponúkať na platforme Vinted, ktorá oznámila, že podozrivé ponuky odstraňuje. Ďalšie demonštrácie sú plánované na nasledujúci víkend.
V Španielsku protesty v Madride proti nedostupnému bývaniu prispeli k politickej kríze. Všetko sa začalo vysťahovaním 87-ročnej ženy Maricarmen Abascalovej, ktorá v madridskom byte žila viac ako 70 rokov. Po dlhoročnom spore s majiteľom nehnuteľnosti ju 23. septembra polícia vysťahovala. Abascalová napokon 7. októbra zomrela v nemocnici.
Podobná situácia s bývaním je aj v Portugalsku, kde cez víkend vyšli do ulíc Lisabonu desaťtisíce ľudí. Ceny nehnuteľností v krajine sa za posledné desaťročie viac ako zdvojnásobili a rastú výrazne rýchlejšie ako priemer Európskej únie. Portugalská polícia v utorok rozpustila protestné stanové tábory v Lisabone a Porte a zadržala 55 aktivistov.
Masové protesty v Európe využívajú aj politici krajnej pravice či Rusko, ktoré nepokoje označuje za dôkaz úpadku Európy. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyhlásil, že Európa čelí veľkej kríze. Putinov osobitný vyslanec Kirill Dmitrijev hovoril o „samovražednom úpadku Európy“ a za príčinu označil migračnú politiku, energetické rozhodnutia a sankcie voči Rusku.
Z nepokojov sa politicky snaží ťažiť aj líderka francúzskej krajnej pravice Marine Le Penová. Tá obvinila prezidenta Emmanuela Macrona zo straty autority a krajnú ľavicu z podnecovania násilia.
