Zabudnite na Košice a Žilinu: Primátor malého okresného mesta má 115 034 € a poráža takmer všetkých krajských šéfov
Matúš Vallo, Richard Rybníček a Jozef Božik sú mená, ktoré v posledných dňoch rezonujú médiami kvôli finančným úspechom ich primátorských platov. Prekvapením však je, že primátor Tvrdošína, okresného mesta na Orave, dosahuje príjem, ktorý prekonáva výplaty šéfov krajských metropol. Výsledky analýzy odhalili, že v rebríčku najlepšie zarábajúcich primátorov sa favoritom stal Igor Šaško, primátor menšieho mesta, ktorého mzda sa vyšplhala na 94 373 eur.
Na rozdiel od očakávaní, kde dominuje Bratislava s Matúšom Vallom, ktorý si pripisuje 134 194 eur ročne, primátor Tvrdošína si pre jeho relatívne
malú populáciu, nečakane získal pozíciu medzi najlepšími. Analyse príjmov primátorov, zverejnená Národnou radou, preukázala, že priemerný plat primátora a primátorky je priamo úmerný počtu obyvateľov v meste, pričom najnižšie zarobky sa pripisujú obciam s menej ako 500 obyvateľmi.
Divoká hra s číslami
Faktom zostáva, že príjmy Valla sa činia z iných sektorov, pričom 39 tisíc eur sú odmeny z umeleckých záväzkov a licenčných zmlúv. Na druhej strane, Richard Rybníček, primátor Trenčína, zostáva na druhom mieste, pričom dosahuje 115 582 eur.
Jozef Božik, primátor Partizánskeho, so ziskom 115 034 eur preukázal, že aj menšie mestá môžu mať silných lídrov s výnimočnými príjmami. Základ jeho mzdy sa nachádza okolo 76 tisíc eur, avšak jeho zisky prichádzajú aj z politickej činnosti a akademických pozícií.
Neočakávané nuansy
Nejedná sa však len o primátorskú mzdu a dodatkové výhody. Na Slovensku sa objavuje celá súčasnosť, kde primátori ako Ján Danko z Martina, ktorí majú povolanie doktora, ukazujú vedľajšie príjmy v celkovom súčte 46 408 eur. To isté platí pre ďalších lídrov, ktorí popri svojej primátorskej knihe, dokážu financovať svoje rodiny aj z iných oblastí.
Záver
Celkovým prekvapením zostáva situácia, v ktorej primátori menších miest, ako Tvrdošín alebo Partizánske, dokázali získať financie presahujúce bežné očakávania voči ich administratívnym a zastupiteľským povinnostiam. To poukazuje na zásadný rozpor medzi očakávaniami a realitou vo verejnom sektore, kde platí, že veľkosť mesta a jeho populácia nie sú jediné faktory, ktoré determinujú platové ohodnotenie. Mnoho primátorov si dokáže zabezpečiť alternatívne príjmy, čím vytvárajú nečakané nerovnosti vo verejných funkciách.