Vyberie sa Slovensko gréckou cestou a zmieri sa s príchodom autokracie? Máme na výber aj rímsku cestu
Koniec prvého mesiaca nového roka ponúka ideálnu príležitosť na zamyslenie nad aktuálnym stavom demokracie na Slovensku. Obavy o osud demokratických inštitúcií sú opodstatnené, a to nielen v súvislosti so samozvanými záchrancami demokracie, ale aj s hlbokými zmenami v samotnej politike. Situácia sa čoraz viac podobá vareniu žaby, kde slabo narastajúce prijímanie autokratických prvkov prechádza takmer nepozorovane.
Vojna s nulovým súčtom
Historicky viedli politické strany rozdelenie občanov do tried, akými boli roľníci, robotníci či mešťania. Dnešná realita je však skôr vojenským táborom, ktorý definuje kmeňové identifikácie. Nie sme définirani len ekonomickým postavením, ale predovšetkým spôsobom myslenia. Nejde už len o triedny boj, ale o úplne novú politiku, kde každý kmeň usiluje o prežitie na úkor ostatných.
Politika sa premenila na chladnokrvný konflikt, v ktorom sa tradičné skupiny ako progresívci, dôchodcovia či konzervatívci snažia presadiť svoje záujmy bez ohľadu na následky. Politici sa rozdelili do táborov, pričom zo všetkých hlavných existujúcich kmeňov vychádza jeden spoločný cieľ: zamieňať skutočný problém s navzájom sa oslabenými skupinami, aby tak odvrátili pozornosť od seba.
Médiá ako katalyzátor polarizácie
Súčasné médiá, hoci nie sú priamou príčinou, svojou funkciou umocňujú rozdelenie spoločnosti. Namiesto objektívneho zhodnotenia situácie sa aj oni rozdelili do kmeňov a preberajú rolu, ktorá je skôr v súlade so záujmami svojich táborov. Diskusia na tému pandémie COVID-19 ukázala, ako sa zhromaždenia i názory polarizujú. Predpovede o nebezpečenstve z druhej strany síce nevydržali, avšak sklamanie z neplnených predpovedí nikto nevníma ako problém.
Práca s inými názorovými kmeňmi
Okamžik, kedy sa stretne niekto z iného kmeňa, vyvoláva obranné reakcie. Namiesto otvoreného dialógu sa aktivuje prirodzený pocit ohrozenia. Obyčajní občania, ktorí sa dovtedy považovali za elitou z vlastného tábora, začnú skákať do obrany za svoje ideologie a hľadanie argumentov na obhajobu svojich presvedčení je takmer nemožné. Takto sa vytvárajú zaužívané šablóny, ktoré umocňujú nevraživosť.
Posledná fáza demokracie
Demokracia, ako ju poznáme, sa ocitá na hrane, kde sa z vyjednávaní stáva iba formálna prezentácia. Väčšina sa dostáva do pozície, kde je presvedčená o retardovanosti ostatných. Stráca sa viera v hodnoty demokracie. Tento proces sa nezvratne prehlbuje a spoločnosť sa môže stať len jediným hlasom, ktorý smeruje k jedinej myšlienke, pričom sa tím celkom popiera podstata demokratického systému, v ktorom by mala existovať všeobecná diskusia.
Budúcnosť a rozhodovanie sa medzi greckou a rímskou cestou
Pred Slovenskom stojí jasná kríza – buď príjmeme grécku cestu s predpokladom autoritárskych režimov, alebo sa snažíme prenastaviť naše demokracie a inštitúcie tak, aby lepšie slúžili občanom. Spoločnosť si musí opätovne priznať realitu a zastavit proces roztvárania nožníc medzi kmeňmi, ktorý je škodlivý a rozdeľujúci. Riešením je začať politika na lokálnej úrovni, a tak priblížiť moc k občanom.
Reformy decentralizácie sú nevyhnutné a ich potrebnosť sa ukáža aj v prísľuboch politických zmien. Kde je potrebná diskusia, tam musíme jasne identifikovať seba v rôznych úrovniach, čím sa môžeme vyhnúť nevhodným izoláciám a polarizáciám. Je otázne, či sa takáto reforma uskutoční, avšak variabilita politického vývoja naznačuje, že reformy skôr či neskôr prídu. Je už len na nás, či sa zapojíme do procesu.
