Slovenka z frontu: Pri tomto zvuku máte päť sekúnd na prežitie
Filmárka Helena Hudáčeková pravidelne chodí na ukrajinský front, kde organizuje pomoc pre 108. brigádu ukrajinskej domobrany. Po návrate domov opisuje, ako vojna zmenila jej priority a prečo sa jej bežné slovenské debaty zdajú vzdialené.
„Keď poviete na fronte výraz sloboda, každý pod tým vidí krv, pot a utrpenie vojny. Vraciam sa domov ako prázdna schránka, no žiť sa musí, hoci vnútorne som stále na fronte pri svojich vojakoch,“ uviedla Hudáčeková.
Podľa jej slov za našimi hranicami zomierajú muži a ženy, ktorí sa krčia medzi blatom a trusom od myší. „Zomierajú tam priatelia, ktorých poznáme po mene, aby aj obyvatelia Slovenska mohli s horúcim punčom v ruke 17. novembra hovoriť o tom, ako si ctia slobodu,“ napísala na sociálnej sieti.
Hudáčeková opisuje aj konkrétne situácie z frontu. „Počas dňa som komunikovala s našimi vojakmi o pekle, ktoré aktuálne majú na konkrétnej pozícii. Jeden mi poslal video spolubojovníka, ktorému útok amputoval obe nohy a počas toho, ako sa ho snažili v jeho agónii previezť z pozície, ich zastavil ďalší útok,“ uviedla.
Päť sekúnd psychického teroru
Ako uviedla, najstrašnejší je zvuk šahídov. „Znie to ako stará motorka alebo rozheganá babeta, no je to veľmi hlasné. Starší typ počujete aj päť minút vopred a tých päť minút sa v psychologickom čase mení na hodiny,“ povedala.
Jediné, čo sa podľa nej dá robiť, je sledovať oblohu. „Akonáhle zrýchli motor, viete, že je problém a musíte bežať do najbližšieho krytu. Ak spraví náklon, ide o päť až osem sekúnd,“ vysvetlila s tým, že zažila dopad šahída 50 metrov od seba v mestečku Novomykolajivka v záporožskom smere.
V aute je podľa nej situácia najskľučujúcejšia. „Používame detektor dronov Čujka, ktorý ukazuje signály FPV dronov. Keď vidíte, že signál stúpa a dron krúži okolo auta, viete, že cieľom ste vy. Vtedy musíte okamžite zastaviť, vyskočiť a utekať z auta,“ opísala.
Od scenárov k priamej pomoci
Na Ukrajinu pôvodne išla po námety ako scenáristka. „To, čo som tam prežila, ma zmenilo a prehodilo všetky moje hodnoty,“ uviedla. V noci v bunkri veliteľstva videla na monitoroch vypustenie troch rakiet, dve zostrelili, pri tretej veliteľ odpočítaval čas do dopadu. Na druhý deň sa dozvedela, že v bytovke v Charkove zahynulo niekoľko ľudí vrátane detí.
„Pochopila som, že nemôžem len písať. Film pomôže o rok, no títo ľudia potrebujú pomoc hneď,“ povedala. Začala písať o potrebách vojakov a rozhodla sa pomáhať jednej konkrétnej jednotke – 108. brigáde teritoriálnej obrany. Vozia jej generátory, vozidlá, Starlinky aj zdravotnícky materiál.
Obyčajní ľudia v uniformách
Podľa jej slov sú v brigáde obyčajní muži. „Ostreľovač, bojový medik či strelec bol pred vojnou robotníkom vo fabrike, predavačom, učiteľom alebo vedcom. Majú svoje sny, rodiny a plány,“ uviedla.
V zákopoch sa o vojne nerozpráva. „Riešia sa tam bežné veci – čo robila ich žena, kde bola na nákupe, aké známky dostali deti v škole,“ povedala Hudáčeková.
Pomoc za viac ako 200-tisíc eur
Za pomoc jej s Marekom Pasornickým odovzdali ocenenie Kríž bojovníka, ktoré dostávajú výhradne vojaci z prvej línie. „Vyznamenali nás preto, že pomoc za viac ako 200-tisíc eur reálne zvýšila bojaschopnosť jednotky a zachránila množstvo životov,“ uviedla.
Na front doviezla aj husle. „Hudba a spev veľmi pomáhajú – spev znižuje tep, keď ste vo veľkom strese,“ dodala.
Výpadok systému a ľudské životy
Podľa Hudáčekovej vojaci na fronte berú politické návštevy v Moskve s nadhľadom. „Vedia, že Slovensko nie je Fico, ale tie stovky ľudí, ktorí poslali peniaze na generátory a Starlinky,“ povedala.
Uviedla tiež, že keď Amerika na pár hodín vypla systém Starshield, v brigáde počas tej jednej noci zomrelo šesť mužov, lebo sa nemohli brániť útokom.
Konce vojny v horizonte roka nevidí. „Rusom sa darí zo vzduchu, zdokonalili taktiku spálenej zeme a bombardujú všetko. V mestách ako Záporožie už FPV drony lietajú po uliciach a lovia civilistov pre zábavu,“ uviedla.
Napriek tomu, že píše scenáre a pripravuje dokumentárny film o 108. brigáde, momentálne ju filmárska kariéra podľa vlastných slov nezaujíma. „Chcem len, aby tí chlapi prežili,“ uzavrela.
