Kuriéri a taxikári čoskoro dostanú nové práva. Súvisia aj s AI a algoritmami
Pracovníci, ktorí cez digitálne aplikácie vykonávajú kuriérske a taxikárske služby, získajú od 2. decembra 2026 nové práva. Nový slovenský zákon o práci cez digitálne platformy im má dať silnejšie postavenie voči firmám, ktoré ich prácu organizujú. Zmeny sa dotknú aj ľudí, ktorí pre služby ako Bolt, Wolt či Uber pracujú na živnosť.
Keď aplikácia kuriérovi nepridelí zákazky alebo vodičovi zablokuje účet, môže ho pripraviť o príjem. Pracovník pritom nemusí vedieť, prečo sa tak stalo ani ako rozhodnutie spochybniť. Odborník na etiku a digitálne právo z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií a docent na Právnickej fakulte Univerzity Komenského Matúš Mesarčík upozorňuje, že človek pracujúci pre digitálnu platformu nemá v rukách algoritmus. Nemusí preto vedieť, podľa čoho dostáva zákazky alebo prečo sa jeho podmienky líšia od kolegových.
Živnosť sama o sebe nerozhoduje
To, čo je napísané v zmluve, nemusí zodpovedať tomu, ako človek skutočne pracuje. Navonok môže byť podnikateľom, no platforma mu určuje prácu a kontroluje ho podobne ako zamestnávateľa. Nová úprava uľahčí pracovníkovi domáhať sa na súde určenia, že v skutočnosti ide o pracovnoprávny vzťah. Pri pracovnom pomere s tým súvisia napríklad nároky na dovolenku či pravidlá pracovného času a odpočinku.
Pracovník musí uviesť okolnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že pracuje v podriadenom postavení a podľa pokynov platformy alebo sprostredkovateľa. Potom mu pomôže takzvaná právna domnienka. Podľa Mesarčíka bude platforma alebo flotila musieť dokázať opak. Flotilou sa myslí firma, cez ktorú vodič alebo kuriér pre platformu pracuje. Zákon teda automaticky nezmení každého kuriéra na zamestnanca a rozsudok v prospech jedného pracovníka sám osebe nezmení postavenie všetkých ostatných. Zákon však umožňuje aj spoločnú žalobu viacerých ľudí voči rovnakej platforme alebo sprostredkovateľovi.
Prečo dostávam horšie zákazky
Pri bežnom spore so zamestnávateľom človek aspoň pozná nadriadeného, ktorý o jeho práci rozhoduje. Pri aplikácii môže vidieť iba výsledok. Práve to majú zmeniť povinnosti informovať pracovníkov o používaných systémoch a vysvetľovať ich rozhodnutia. Vodič potrebuje zrozumiteľné informácie o tom, ktoré údaje a okolnosti ovplyvňujú prideľovanie práce. Mesarčík ako príklady uvádza predchádzajúce jazdy či frekvenciu jazdenia. Mantinely dostane aj používanie osobných údajov. Platforma nebude môcť v týchto systémoch spracúvať napríklad údaje o zdraví či psychickom stave pracovníka.
Účet nevypne iba automat
Zablokovanie účtu môže znamenať stratu možnosti pracovať. Rozhodnutie o jeho obmedzení, pozastavení alebo zrušení preto podľa nového zákona bude môcť posúdiť a prijať len človek. Algoritmus sa môže na procese podieľať, no konečné rozhodnutie nesmie zostať iba na ňom. Pracovník bude môcť žiadať vysvetlenie automatizovaného rozhodnutia a obrátiť sa na určenú kontaktnú osobu. Pri zásadných zásahoch, napríklad zablokovaní účtu alebo odmietnutí odmeny za vykonanú prácu, má dostať písomné odôvodnenie. Ak ho považuje za nedostatočné alebo sa domnieva, že rozhodnutie porušilo jeho práva, môže požiadať o preskúmanie. Platformy pritom môžu chrániť svoje technické riešenia či obchodné tajomstvo. Podľa Mesarčíka však toto nesmie ísť na úkor práv zamestnanca.
Flotila nie je výnimka
Časť vodičov a kuriérov nemá zmluvu priamo s platformou. Medzi nimi stojí flotila, ktorá pracovníkov združuje a sprostredkúva im prístup k práci. Nový zákon počíta aj s týmto usporiadaním, aby človek neprišiel o ochranu len preto, že pracuje cez ďalšiu firmu. Pri porušení povinností v oblasti ochrany údajov a algoritmického riadenia nesú platforma a sprostredkovateľ spoločnú zodpovednosť.
Práva treba aj presadiť
Ak sa pracovník ocitne v spore s platformou, Mesarčík odporúča uchovať si dôkazy. Môžu to byť snímky obrazovky, upozornenia o zablokovaní účtu, prehľad jázd či komunikácia o odmietnutej odmene. Ako prvý krok odporúča obrátiť sa na platformu a požiadať o vysvetlenie. Pracovníkovi môžu pomôcť odbory, ktoré môžu zastupovať aj živnostníkov. O určení pracovnoprávneho vzťahu rozhoduje súd. Pri porušení pracovných práv môže pracovník podať podnet na inšpektorát práce. Otázky spracúvania osobných údajov a súvisiaceho algoritmického riadenia patria do pôsobnosti Úradu na ochranu osobných údajov SR.
Mesarčík oceňuje, že zákon prináša ochranu, o ktorej sa v pracovných vzťahoch pred rokmi ani neuvažovalo. Jeho výhrada smeruje k tomu, koľko iniciatívy zostáva na samotnom pracovníkovi. Podľa jeho slov sa on musí sťažovať, dopytovať, podávať podnety a sledovať to. Pripraviť sa musia aj kontrolné orgány a súdy. Pri spore bude potrebné rozumieť aj tomu, ako aplikácia prideľuje prácu a či prostredníctvom algoritmu nevzniká vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Právnik preto považuje za dôležité vzdelávanie a praktické usmernenia pre ľudí, ktorí budú nové pravidlá uplatňovať.
