Výskum krvi storočných ľudí ukázal nižší oxidačný stres aj mladší metabolizmus
Dožiť sa sto rokov je zriedkavé. Vo Švajčiarsku sa to podľa autorov štúdie týka len približne dvoch ľudí z desaťtisíc. Práve preto vznikol prvý rozsiahly švajčiarsky výskum storočných s názvom SWISS100, ktorý spája sociológiu, psychológiu, medicínu a biológiu. Tím z Ženevskej univerzity a Univerzity v Lausanne v rámci neho porovnal krv storočných ľudí s krvou 80-ročných a mladších ľudí vo veku 30 až 60 rokov. Výsledky vyšli vo februári 2026 v odbornom časopise Aging Cell.
Prečo sú storoční zaujímaví
Celosvetový počet ľudí nad 85 rokov vrátane storočných za posledné polstoročie výrazne rastie a bude ďalej rásť vďaka zlepšeniu životného štýlu a medicínskemu pokroku. Do roku 2050 sa populácia Európy vo veku 85 rokov a viac zdvojnásobí a počet storočných ľudí po celom svete dosiahne takmer štyri milióny. Storoční ľudia sú považovaní za prototyp úspešne starnúcich ľudí, pretože v porovnaní s bežnou populáciou vykazujú väčšiu odolnosť a nižšiu náchylnosť na ochorenia, ako rakovina, cukrovka, neurodegeneratívne poruchy či kardiovaskulárne ochorenia.
Ako štúdia prebehla
Vedci porovnávali tri skupiny ľudí: 39 storočných vo veku 100 až 105 rokov, z toho 85 percent žien, 59 starších ľudí vo veku 80 až 90 rokov a 40 mladších dobrovoľníkov vo veku 30 až 60 rokov. V krvnom sére merali 724 bielkovín, z toho 358 zápalových a 366 kardiovaskulárnych.
Čo výskum zistil
Profily 37 proteínov boli u storočných bližšie k najmladšej skupine než k osemdesiatnikom. To predstavuje približne päť percent meraných proteínov, čo naznačuje, že storoční ľudia úplne neuniknú starnutiu, ale niektoré kľúčové mechanizmy sú výrazne spomalené. Najjasnejšie výsledky sa týkali piatich bielkovín spojených s oxidačným stresom. Storoční mali výrazne nižšie hladiny antioxidačných bielkovín než bežná geriatrická populácia, čo autori vysvetľujú tým, že pri nižšej úrovni oxidačného stresu majú menšiu potrebu produkovať antioxidačné proteíny.
Nižšia bola aj hladina interleukínu-1 alfa, dôležitej zápalovej bielkoviny. Bielkoviny spojené s metabolizmom tukov stúpli u storočných omnoho menej než bežne. Enzým DPP-4, ktorý rozkladá hormón GLP-1, zostal u storočných dobre zachovaný, čo môže pomáhať udržiavať nižšiu hladinu inzulínu a chrániť pred metabolickým syndrómom.
Obmedzenia štúdie
Štúdia porovnala skupiny ľudí v jednom čase a nesledovala ich dlhodobo, takže ukazuje súvislosti, nie príčiny. Vzorka 39 storočných, z ktorých väčšinu tvoria ženy, sa nedá automaticky zovšeobecniť na všetkých ľudí. Staršie osoby v porovnávacej skupine boli hospitalizovaní geriatrickí pacienti, čo môže rozdiel medzi skupinami zväčšovať. Ide zatiaľ o základný výskum, ktorý nenahrádza individuálne odporúčanie lekára.
Gény, alebo životný štýl
Na dlhovekosti sa podieľajú gény približne z 25 percent, čo je klasický odhad z dánskych štúdií dvojčiat. Novšia práca v časopise Science z roku 2026 však upozorňuje, že pôvodné odhady mohli dedičnosť podceňovať, pretože vek ovplyvňujú aj vonkajšie príčiny smrti, napríklad infekcie či nehody. Po ich odstránení vyšla dedičnosť vnútornej dĺžky života približne 50 percent. Gény však nie sú osud a životný štýl zostáva dôležitou pákou, ktorú môže ovplyvniť každý.
Čo odporúčajú svetoví odborníci
Štúdia sama o sebe nedáva návod na recept na život dlhý sto rokov, zdôrazňuje však výživu, pohyb a sociálne väzby. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča dospelým 150 až 300 minút aeróbnej aktivity strednej intenzity týždenne a posilňovanie aspoň dvakrát týždenne. Starší ľudia by mali pridať aktivitu s dôrazom na rovnováhu a silu na tri a viac dní v týždni. Pri strave WHO odporúča vyváženú, primeranú a pestrú stravu zo všetkých skupín potravín. Podľa správy Komisie WHO pre sociálne prepojenie z júna 2025 zažíva osamelosť približne každý šiesty človek na svete a spája sa s odhadom 871-tisíc úmrtí ročne.
Čo si z toho vziať do každodenného života
Dlhovekosť sa nezačína v sedemdesiatke. Návyky, ktoré si budujeme v dospelosti a odovzdávame deťom, nás sprevádzajú celý život. Štúdia nehovorí o žiadnej superpotravine ani sa nezaoberala doplnkami stravy. Rodinná prechádzka, bicykel či plávanie sa počítajú do odporúčaného objemu pohybu. Aj menej než odporúčaný objem pohybu prináša úžitok, preto sa odporúča začať postupne. O zdravotných ťažkostiach sa treba poradiť s lekárom.
