Slovensko opäť nedostalo výnimku z povinných príspevkov do migračného fondu Európskej únie
Európska komisia predstavila rozdelenie migračnej solidarity na rok 2027. Kým južné štáty na vonkajšej hranici opäť získajú finančnú a personálnu pomoc, šesť krajín na čele s Českom a Poľskom môže požiadať o úľavy z platenia príspevkov. Slovensko sa však na zoznam zvýhodnených štátov nedostalo.
Cyprus, Grécko, Španielsko a Taliansko budú mať v roku 2027 v dôsledku migračného tlaku opäť nárok na podporu z takzvaného fondu solidarity Európskej únie. Vyplýva to z druhej výročnej správy o stave migrácie, ktorú v piatok zverejnila Európska komisia (EK). Bulharsko, Česko, Estónsko, Chorvátsko, Rakúsko a Poľsko budú môcť na nadchádzajúci rok požiadať o úplné alebo čiastočné vyňatie z prispievania do fondu. Dôvodom je závažná migračná situácia, ktorej čelili za posledných päť rokov. Slovensko výnimku opäť nedostalo a s iniciatívou nesúhlasí.
Na konečnej podobe fondu, výške príspevkov a prípadných výnimkách sa ešte musia dohodnúť členské štáty v Rade EÚ. Rozhodnutie prijmú kvalifikovanou väčšinou, teda hlasmi najmenej 15 krajín zastupujúcich aspoň 65 percent obyvateľov Únie.
Slovensko žiadalo o výnimku už pri prvom ročníku mechanizmu na rok 2026, ktorý sa začal uplatňovať v júni po nadobudnutí účinnosti migračného a azylového paktu. Argumentovalo najmä tým, že prijalo desaťtisíce utečencov z Ukrajiny. Keďže však nebolo zaradené medzi krajiny oprávnené na výnimku, požiadalo EK o prehodnotenie situácie a o vyňatie z povinnosti prispievať.
Premiér SR Robert Fico na júnovom summite EÚ v Bruseli oznámil, že Slovensko v roku 2026 napokon prispeje do mechanizmu sumou viac ako štyri milióny eur. Podľa jeho slov vláda uprednostnila finančný príspevok pred prijatím viac než 200 migrantov. Či tak naozaj urobilo, v minulosti nepotvrdila Európska komisia ani slovenské ministerstvo vnútra.
Členské štáty môžu svoju solidaritu s krajinami pod migračným tlakom prejaviť viacerými spôsobmi – prijatím žiadateľov o azyl, finančným príspevkom alebo poskytnutím inej pomoci, napríklad personálu či materiálneho vybavenia. Krajiny, ktoré čelia najväčšiemu migračnému tlaku, môžu z fondu solidarity čerpať podporu.
EK v správe zároveň konštatuje, že migračná situácia v Únii sa naďalej výrazne zlepšuje. Počet nelegálnych prekročení vonkajších hraníc EÚ sa za posledné dva roky znížil o viac ako polovicu a v prvom polroku tohto roka klesol o ďalšiu viac ako tretinu. V roku 2025 sa počet neoprávnených presunov v rámci Únie znížil o 22 percent a počet žiadostí o azyl o 19 percent. Miera návratov na úrovni EÚ sa zvýšila na viac ako 30 percent.
Komisia však upozorňuje, že na plné uplatňovanie všetkých súčastí migračného paktu je potrebné ďalšie úsilie, najmä pri plnení povinností členských štátov v oblasti zodpovednosti za žiadateľov o azyl.
