Len 19 percent Slovákov verí, že iné strany nie sú hrozbou. Štúdia varuje pred úpadkom demokratickej kultúry
Hoci väčšina občanov na Slovensku deklaruje podporu demokratickým pravidlám, podstatne menej ľudí je ochotných priznať legitimitu svojim politickým protivníkom. Iba 19 percent respondentov súhlasí s výrokom, že politici z iných strán nie sú hrozbou pre Slovensko. Rovnako len 32 percent opýtaných verí, že opoziční lídri konajú v záujme krajiny. Tieto výsledky naznačujú vysokú mieru politickej nedôvery.
Necelých 56 percent respondentov považuje opozíciu za nevyhnutnú súčasť fungujúcej demokracie a 54 percent odmieta označovanie politických oponentov za „nepriateľov štátu“. Menej ako polovica opýtaných (43 percent) zároveň považuje za neprijateľné zakázať politickú stranu len preto, že s jej názormi zásadne nesúhlasí.
„Demokracia nestojí iba na voľbách a ústavných pravidlách, ale aj na ochote občanov uznať svojich politických protivníkov ako legitímnych účastníkov politickej súťaže,“ upozorňuje sociologička a členka výskumného tímu, profesorka Iveta Radičová. „Ak sa oponent prestáva vnímať ako konkurent a považujeme ho za hrozbu alebo nepriateľa, vytvára sa prostredie náchylné na ďalšie prehlbovanie politickej polarizácie a oslabovanie demokratických noriem.“
Výskum Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy (PEVŠ) poukazuje na výrazné rozdiely medzi jednotlivými skupinami respondentov. Demokraticky zmýšľajúci občania dosahujú vysokú mieru akceptácie politických súperov, pričom ich priemerný index legitimity oponentov predstavuje takmer 80 percent. Medzi autokraticky orientovanými respondentmi však tento ukazovateľ klesá len na 18 percent. Najväčšie rozdiely sa prejavujú v otázkach týkajúcich sa práva opozície na existenciu a odmietania stigmatizácie politických protivníkov.
„Výsledky naznačujú, že jedným z najvýraznejších prejavov plazivej autokratizácie nemusí byť priame odmietanie demokracie, ale postupná strata ochoty rešpektovať legitimitu tých, ktorí zastávajú odlišné politické názory,“ dodáva vedúci projektu Martin Kasarda z Fakulty masmédií PEVŠ. „Takýto vývoj predstavuje dlhodobé riziko pre kvalitu demokratickej diskusie aj stabilitu demokratického systému.“
