Daniari upokojujú obavy malých predajcov z vianočných trhov, eKasu vraj mať nemusia
Správa o zrušení tradičných vianočných trhov v Lišove v okrese Krupina vyvolala vlnu pobúrenia. Ôsmy ročník podujatia, ktorý sa mal uskutočniť 19. decembra 2026, organizátori zrušili pre obavy predajcov – starších ľudí a remeselníkov, ktorí nevedeli, aké podnikateľské, daňové a evidenčné povinnosti sa ich týkajú. Finančná správa sa teraz snaží situáciu upokojiť.
Príležitostný predaj do 500 eur je oslobodený od dane
Hovorca Finančnej správy Daniel Kováč vysvetlil, že pre bežného človeka, ktorý predá zopár vlastnoručne vyrobených vecí, platia iné pravidlá ako pre veľkého podnikateľa. Príjmy z príležitostnej činnosti sú pri splnení podmienok oslobodené od dane z príjmov do hranice 500 eur ročne. Pokiaľ predajca nezarobí na jednorazovom trhu viac ako 500 eur, nemusí sa registrovať na daňovom úrade a nevzniká mu povinnosť vlastniť ani používať pokladnicu eKasa.
Finančná správa ubezpečuje, že v takýchto prípadoch nemožno voči predajcovi vyvodzovať sankčnú zodpovednosť len preto, že nemá eKasu. Úľavy platia aj pre záhradkárov – predajca vlastného nespracovaného ovocia, zeleniny či kvetov na trhu menej ako 30 dní v roku nepotrebuje živnosť, status samostatne hospodáreniaceho roľníka ani eKasu.
Kde sa končí koníček a začína neoprávnené podnikanie
Daniari zároveň priznávajú, čoho sa malí predajcovia obávajú najviac. Pri kontrole totiž nestačí čestné slovo, že ide o príležitostný predaj. Inšpektori na mieste posudzujú pravidelnosť a sústavnosť predaja, objem a rozsah tovaru či to, ako aktívne človek hľadá zákazníkov na internete. Ak kontrolór nadobudne podozrenie, že nejde o náhodný predaj, ale o systematickú činnosť s cieľom zisku, prípad posunie živnostenskému úradu ako podozrenie z neoprávneného podnikania.
Na túto tenkú hranicu upozorňuje aj daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová. Ak niekto predáva svoje výrobky opakovane, napríklad trikrát do roka na rôznych jarmokoch, zákon to už môže vnímať ako podnikanie, pri ktorom absencia živnosti a evidencie tržieb znamená porušenie legislatívy.
Väčším problémom môže byť hygiena
Daňové povinnosti nie sú jediným zdrojom obáv. Predajcovia v Lišove poukazujú aj na tlak kontrolných orgánov. Organizátor akcie a predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský tvrdí, že štátne orgány stratili zmysel pre primeranosť. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly – celodenne tam stoja daňováci alebo hygiena – je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj Finančná správa. Ak by chcela predajkyňa na trhu ponúknuť okrem ponožiek napríklad domáce medovníky, do hry vstupuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva. Slovenská legislatíva nepripúšťa predaj potravín upečených v bežnej domácej kuchyni bez schválenia prevádzky, zdravotného preukazu či hygienických noriem stánku. Slovenská obchodná inšpekcia zase stráži označovanie cien, materiálového zloženia textilu či bezpečnosť výrobkov.
Tradície podľa organizátora pochovali paragrafy
Aj keď štát zdôrazňuje, že za pletené ponožky pokuta z daňového úradu nehrozí, Dvorský tvrdí, že dôchodcovia či ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí si chcú pred sviatkami privyrobiť pár eur, si nedokážu všetky pravidlá naštudovať a pripraviť sa na ne. „Naozaj sme sa dostali do štádia, keď sa 70-ročná dôchodkyňa musí vyznať v daňových, podnikateľských a spotrebiteľských zákonoch, aby mohla prísť medzi susedov na vianočný trh?“ pýta sa organizátor.
Podobný scenár sa podľa neho odohráva naprieč celým regiónom. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzatvára sklamane Jakub Dvorský.
