Záchranár opisuje ďalší útok na zdravotníka: úder do tváre i hryzenie
Záchranár Matej Karlák označil memorandum o ochrane zdravotníkov, ktoré v pondelok podpísali minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok, za teatrálne gesto. Podľa jeho slov panické tlačidlo v sanitke záchranárom v teréne nepomôže.
Len pár dní pred ministerskou tlačovou konferenciou sa odohral ďalší, doteraz nemedializovaný prípad útoku pacienta pod vplyvom omamných látok na zdravotníka. Podľa Karláka pacient napadol jeho kolegu – udrel ho päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď sa Karlák pokúsil kolegovi pomôcť, agresor ho začal hrýzť do ruky.
Incident sa do médií ani pred políciu nedostal preto, že posádka nemá kapacitu hlásiť všetky menšie útoky a vyhrážky. Záchranári podľa neho potrebujú iné bezpečnostné opatrenia ako zdravotníci v nemocnici, pretože navštevujú cudzie domovy alebo nevedomky vstupujú na miesta vrážd. Za trinásť rokov praxe sa podľa vlastných slov mnohokrát bál o svoj život.
Karlák uviedol, že záchranári v teréne čelia iným problémom ako personál v nemocnici. Z opatrení v memorande podľa neho vypadli. Kým v nemocniciach sa hovorí o panických tlačidlách napojených na bezpečnostné zložky, pre posádky sanitiek je takýto koncept nereálny – sanitka je neustále v pohybe a vstupuje do neznámych a rizikových situácií.
Záchranár opísal aj prípady, keď posádka vopred nevedela, že smeruje na miesto závažného zločinu. Spomenul výjazd k poraneniu krku, kde sa na mieste ukázalo masívne krvácanie a zranenia naznačovali bodnutie. Pri inom zásahu zase partner ošetrovanej ženy vytiahol na záchranárov zbraň.
Karlák uviedol, že pri slovne agresívnych pacientoch alebo ľuďoch pod vplyvom drog či alkoholu si udržiava odstup a neotáča sa im chrbtom. Do cudzích obydlí podľa svojich slov nevstupuje tak, aby si zablokoval únikovú cestu. Tieto zásady sa naučil rokmi praxe.
Kolegu podľa Karláka 21. októbra napadol pacient v nemocnici v Ružinove. Išlo o osobu pod vplyvom drog, ktorá spočiatku ležala na nosidlách zafixovaná bezpečnostnými pásmi. Keď kolega pristúpil, aby skontroloval jeho stav, pacient ho udrel päsťou do tváre a opakovane naňho pľul. Keď mu Karlák chytil ústa, začal ho hrýzť do rukavice. Po incidente posádka pokračovala v službe.
Podľa Karláka sa takéto prípady medializujú len vtedy, ak záchranár skončí na práceneschopnosti alebo s trvalými následkami. Štatistiky takýchto napadnutí podľa jeho zisťovania zamestnávatelia ani Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby nevedú.
Karlák sa vyslovil za to, aby mali zdravotníci status verejného činiteľa, ako je to napríklad v Spojenom kráľovstve. Status chránenej osoby podľa neho útokom nezabránil. Ako prospešné opatrenia pre záchranárov uviedol poznámku o predchádzajúcej agresivite pacienta, kamery v sanitkách a na uniformách, ochranné vesty či legálne obranné prostriedky, napríklad paralyzér alebo slzný sprej.
