V Lišove zrušili obľúbené vianočné trhy pre byrokraciu a strach z kontrol
Tradičné dedinské Vianoce v Lišove v okrese Krupina sa po siedmich rokoch neuskutočnia. Ôsmy ročník trhov, ktorý miestne múzeum naplánovalo na 19. decembra 2026, zrušili pre strach predajcov z prísnej byrokracie a celodenných štátnych kontrol. Informoval o tom predseda občianskeho združenia Lišov Múzeum Jakub Dvorský.
Podujatie každoročne prilákalo návštevníkov z celého regiónu a bolo známe atmosférou domáceho punču, medovníkov a kolied. Trhy nikdy neboli komerčným jarmokom, slúžili najmä miestnym seniorom, drobným remeselníkom a rodinám, ktoré si pred sviatkami privyrobili symbolických pár eur.
Rozhodnutie prišlo po reakciách predajcov
Dvorský potvrdil, že rozhodnutie neprišlo z rozmaru, ale po vlne zúfalých reakcií od samotných predajcov. „Situácia zo strany štátu sa vyostruje. Stále pribúdajú nové podmienky, kontroly a ďalšie povinnosti. Medzi ľuďmi zavládol úplný strach a s predajom končia. Ide väčšinou o starších ľudí, ktorí prídu raz do roka niečo predať a stretnúť sa s ostatnými,“ vysvetlil.
Organizátori krutú realitu malých predajcov opísali na príklade 70-ročnej dôchodkyne, ktorá si doma háčkuje ponožky. Ak dvadsať párov raz do roka predá po desať eur, utŕži 200 eur, z ktorých musí odrátať materiál a desiatky hodín práce. Aj pri takomto jednorazovom predaji musí podľa organizátorov riešiť povolenie na predaj na trhovom mieste, trhový poriadok, preukázanie pôvodu výrobkov, označenie cien, informácie o materiálovom zložení, bezpečnosť výrobkov či pravidlá ochrany spotrebiteľa.
Navyše musí vedieť, či jej činnosť štát považuje za príležitostný predaj, autorskú tvorbu alebo podnikanie. „Od toho sa odvíja živnosť, registrácia na daňovom úrade, DIČ, evidencia príjmov a výdavkov, daňové priznanie, zdravotné a sociálne odvody, eKasa, vydávanie pokladničných dokladov či zabezpečenie bezhotovostných platieb,“ vymenoval Dvorský.
Kontroly podľa organizátorov stratili zmysel pre primeranosť
Dvorský upozornil, že podobný scenár sa odohráva naprieč celým regiónom. „Chápem kontroly pri veľkých podujatiach, ako je napríklad Radvanský jarmok. Ale v malých obciach, kde máte šesť stánkov a z toho tri kontroly, je to absurdné. Týmto spôsobom sa úplne zabíja a potláča komunitný život,“ povedal.
Daňová poradkyňa Alica Orda Oravcová upozornila, že legislatíva na jednorazový príležitostný predaj pamätá. Príležitostný predajca registračnú pokladnicu nepotrebuje, mal by si však viesť jednoduchú evidenciu, čo a za koľko predal. Ak predáva v zanedbateľných sumách opakovane, napríklad trikrát ročne, odporúča mu bezplatnú aplikáciu virtuálnej registračnej pokladnice.
Pri príležitostných príjmoch sa podľa Oravcovej zdaňuje len suma nad 500 eur. Daňové priznanie sa podáva vtedy, ak celkové zdaniteľné príjmy za rok presiahnu približne tritisíc eur. Sociálne poistenie sa z príležitostných príjmov neplatí, zdravotné poistenie sa platí len zo zdaniteľnej časti príjmu.
Vlna solidarity a obavy o budúcnosť tradícií
Múzeum oznámilo zrušenie akcie v utorok večer na sociálnej sieti. Pod príspevkom sa začali hromadiť komentáre na podporu organizátorov i predajcov. „Ľudia, ktorí sa vedeli zviditeľniť aspoň takto, ukázať svoju šikovnosť a stráviť deň pekne v malej komunite, kvôli neunosným nariadeniam a kontrolám prídu o pekné podujatie, na ktoré sa tešia celý rok,“ napísala Lucia Dodoková.
Pre múzeum trhy nikdy neboli zárobkovou činnosťou, každý rok ich dotovalo z vlastných zdrojov. „Trvalo nám roky týchto ľudí motivovať, zapájať a vysvetľovať im, že to nie je o peniazoch, ale o stretnutí. Babička za týchto podmienok medovníky piecť nebude. A ani my ako organizátor si nemôžeme dovoliť riskovať, že príde kontrola a na konci dňa bude znášať následky ten, kto podujatie pripravuje,“ uzavrel Jakub Dvorský s tým, že ak štát nezavedie rozumné výnimky pre jednodňové komunitné akcie, vidiecke tradície a dobrovoľníctvo na Slovensku definitívne zaniknú.
