Režisérka dokumentu o STVR: Mrzí ma, akým spôsobom vyhodili ľudí, ktorí bojovali za novinárske princípy
Dokument Preladenie do života zachytáva dramatické zmeny vo verejnoprávnom médiu očami samotných zamestnancov. Režisérka Sára Prokopová nakrúcala časozberný film, ktorý zvnútra a v reálnom čase mapuje boj zamestnancov o nezávislosť verejnoprávneho média počas premeny RTVS na STVR.
Film mal premiéru na festivale Jeden svet v bratislavskom kine Lumière. O týždeň neskôr ho uvedú na Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov Ji.hlava. Režisérka uvažuje aj nad alternatívnou distribúciou v rámci VOD streamovania a dúfa v klasickú kinodistribúciu.
Podľa Prokopovej ide o jediný časozberný dokument, ktorý zachytáva aktérov priamo v čase, keď sa udalosti reálne diali. Odlišuje ho to od staršieho filmu Mareka Kuboša Taká malá propaganda, ktorý sa venoval verejnoprávnym médiám cez návrat do minulosti a osobnosť Vladimíra Mečiarav.
Režisérka začala nakrúcať in medias res a na obšírnu rešerš podľa vlastných slov nemala čas. Pôvodný námet opustila a rozhodla sa prerozprávať situáciu cez zamestnancov, ktorí prostredie dôverne poznajú. Tak sa dostala k štrajkovému výboru, ktorý v inštitúcii vznikol a stal sa pre ňu symbolom rezistencie zvnútra.
Vo filme chýba takzvaný čierny deň a otvorený list, ktorý podpísalo približne 1 200 zamestnancov, pretože v tom čase ešte nenakrúcala. Pôvodne mal vzniknúť úplne iný film – intímny portrét o materstve, samote a hľadaní lásky, ktorý nemal nič spoločné s politickou situáciou na Slovensku.
Dokument sa vo finálnej podobe sústreďuje na tri hlavné postavy, pričom celý štrajkový výbor vystupuje v role kolektívneho hrdinu. Prokopová chcela ukázať pestrosť prostredia – že nejde len o spravodajstvo. Medzi postavami je Rozália Vlasková z Rádia Junior, Vlado Amrich zo spravodajstva a Ivan Brada, ktorý sa venuje investigatívnej žurnalistike desaťročia.
V inštitúcii podľa režisérky zostali Ivan Brada a Marta Jančkárová, hoci aj pri Bradovi bolo podľa nej otázne, či nebude na zozname vyhodených. Prokopová vyjadrila ľútosť nad spôsobom, akým ľudia odchádzali. Podľa nej by človek, ktorý v inštitúcii pracoval 20 rokov, mal dostať logické zdôvodnenie, prečo už nezapadá do vízie vedenia, a slušné poďakovanie za dlhoročnú prácu.
Režisérka sa vyjadrila aj k vplyvu politiky na inštitúciu. Upozornila, že zmena zákona otvorila dvere politickým nominantom do riadiaceho orgánu. Lukáš Machala sa síce nestal generálnym riaditeľom, ale stal sa členom Rady STVR, ktorá má podľa Prokopovej obrovskú zodpovednosť a kompetencie v riadení inštitúcie.
Prvá verzia filmu skončila pri zvolení Martiny Flašíkovej. Následne sa začalo hromadné prepúšťanie, a keďže väčšina protagonistov bola vyhodená, režisérka nakrúcala protesty a ich odchody. Vyhodenie protagonistov sa tak stalo prirodzenou pointou filmu. Prokopová v sebe túto etapu uzavrela s tým, že zodpovednosť za ďalšie mapovanie by mal prevziať niekto iný.
Na otázku, či film môže odvysielať Slovenská televízia, režisérka odpovedala, že by ho odvysielali vtedy, ak by tam boli ľudia, ktorým na tom záleží. Zároveň uviedla, že Česká televízia pred dvoma dňami film schválila na rade a dúfa, že ho naozaj odvysielajú.
Prokopová vytvárala ešte za pôvodného vedenia RTVS a mala potvrdenie o nakrúcaní v priestoroch televízie aj rozhlasu. Keďže STVR je právnym nástupcom, povolenie považovala za platné. Jej prítomnosť na stretnutiach štrajkového výboru s vedením bola vždy vopred ohlásená a vo filme dostali zástupcovia vedenia priestor na zdôvodnenie svojich pozícií.
Po festivale Jeden svet má film premiéru na festivale v Jihlave v sekcii Zvláštne uvedenie. Na festivale v Sarajeve získal distribučnú cenu DAFilms v rámci Talents from the East, čo garantuje trojročnú distribúciu na streamovacej platforme DAFilms. Režisérka rieši aj kinodistribúciu a prípadné odvysielanie v Českej televízii. Pôvodne uvažovala, že film zavesí voľne na YouTube, aby bol verejnosti čo najprístupnejší. O ponuke pre slovenské komerčné televízie zatiaľ neuvažovali.
