Slovenský unikát má horkú príchuť. Prečo závislosť od zakladateľa vystavuje rodinné firmy obrovskému riziku?
Rodinné firmy sú symbolom stability a spolupatričnosti, no nový prieskum poisťovne UNIQA upozorňuje na skryté hrozby spojené s osobou majiteľa, krízovým plánovaním aj generačnou výmenou. Podľa odborných odhadov tvoria 60 až 65 percent všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku a zamestnávajú veľké množstvo ľudí.
Nebezpečná závislosť od zakladateľa
V sektoroch high-tech a med-tech dosahuje podiel slovenských firiem na domácej ekonomike približne 12 percent, čo je najvyššia hodnota v Európe. Prieskum však odhalil kritickú zraniteľnosť v riadení. Celá tretina slovenských rodinných firiem priznala, že pri náhlom trojmesačnom výpadku majiteľa by prestala fungovať alebo by fungovala len s obrovskými ťažkosťami. Ďalšia tretina uvádza, že by to ich prevádzku zásadne obmedzilo. V susednom Česku rovnaký problém uvádza len štvrtina firiem.
Člen predstavenstva UNIQA Martin Rotkovský upozorňuje na rozdiel oproti korporátnemu svetu: „V rodinnej firme je jednoznačne určujúcim a kľúčovým prvkom človek. Vo veľkých korporáciách je človek oveľa ľahšie nahraditeľný, kým v rodinnom podniku je nepostrádateľnou súčasťou celého denného fungovania.“ Až 75 percent majiteľov je presvedčených, že firmu dokážu odovzdať novému vedeniu v priebehu šiestich mesiacov, prax pritom ukazuje, že proces trvá dva až sedem rokov.
Najväčšou hrozbou nie je AI, ale ľudia
Pre slovenské rodinné podniky nie sú dennou témou umelá inteligencia či klimatické zmeny, ale ľudské kapacity a udržanie kľúčových zamestnancov. Analytik NMS a garant prieskumu Michal Mislovič uviedol: „Pôvodná hypotéza bola, že aj rodinné firmy akútne riešia témy ako AI či ekologické opatrenia. Opak je pravdou. To, čo firmy skutočne trápi na dennej báze, sú ľudia.“
S tým súvisí aj fenomén neohlásených absencií, takzvaný „no-show-up“ efekt. V každej tretej rodinnej firme na Slovensku sa tento stav stáva minimálne raz do mesiaca, najmä u firiem odkázaných na sezónne práce.
Krízové plány a zraniteľnosť pri prerušení prevádzky
Až 93 percent rodinných firiem uvádza, že chce mať svoje riziká pokryté čo najširšie. Pri požiaroch či živelných pohromách sa však majitelia sústredia na obnovu budov a nákup strojov, pričom zanedbávajú poistenie prerušenia prevádzky. Konkrétny krízový plán pre prípad výpadku majiteľa má vypracovaný len 36 percent rodinných firiem. Z firiem, ktoré už majú vybraný plán nástupníctva, má len 27 percent tento plán oficiálne spísaný.
Mýtus o neexistujúcom „sklenenom strope“
Pri výbere nového lídra až 85 percent firiem volí nástupcu výhradne z okruhu vlastnej rodiny. Až 61 percent zamestnancov v rodinných podnikoch pociťuje takzvaný sklenený strop – presvedčenie, že bez rodinného puta nemajú šancu prepracovať sa do najvyššieho vedenia.
Expertka na rodinné podnikanie a zakladateľka Inštitútu rodinného biznisu Erika Matwij zdôrazňuje: „Priezvisko môže byť legitímnou vstupenkou do vlastníckej štruktúry, ale nikdy by nemalo byť automatickou vstupenkou do manažérskej a riadiacej funkcie.“ Prieskum tiež ukázal, že 60 percent zamestnancov tvrdí, že deti majiteľa sú vo firme neoprávnene zvýhodňované, kým rovnako 60 percent nástupcov pociťuje zo strany rodičov prehnanú prísnosť a tlak na výkon.
Od „Work-Life“ k „Work-Work“ balansu
Tradičný koncept work-life balance v rodinných firmách prakticky neexistuje, nahradil ho takzvaný work-work balance, kedy sa pracovné témy prenášajú k večernému stolu aj na rodinné oslavy. Dlhodobé štatistiky ukázali, že nezvládnuté osobné roztržky bývajú hlavným dôvodom až 70 až 80 percent rozpadov rodinných firiem. Až 85 percent majiteľov je presvedčených, že ich nezhody vo firme nikto nespozoruje, no 60 percent zamestnancov potvrdzuje, že napätie okamžite vnímajú.
Erika Matwij vidí riešenie v rodinných radách: „Založenie rodinných rád je alfa a omega fungovania rodinnej firmy. Rodinná rada musí byť bezpečným miestom, kde si členovia rodiny vyčistia emócie, nastavia pravidlá a rozprávajú sa bez obviňovania.“
Profesionalizácia ako kľúč k prežitiu
Martin Rotkovský na záver zdôrazňuje: „To najdôležitejšie pre dlhodobé prežitie je, aby sa majiteľ pri riadení neorientoval len na emócie, ale vniesol do firmy racio a strategické plánovanie.“
