Prešovské autobusy oblepila plagátmi: Nechcem to robiť, je to jediná možnosť, ako môj syn bude chodiť
Sedemročný Miško má za sebou náročnú operáciu skrátených Achillových šliach a nosí sadrové dlahy od chodidiel až po stehná. Aby mohol urobiť prvý samostatný krok, potrebuje ďalší zákrok na bedrovom kĺbe a intenzívne cvičenia v súkromnom centre. Jeho mama Simona Baranová preto oblepila prešovské autobusy plagátmi so zbierkou.
„Robím to všetko kvôli nemu. Oblepila som prešovské autobusy plagátmi so zbierkou. Nepotrebujeme státisíce na liek, potrebujeme mu len zaplatiť rehabilitácie, aby mohol chodiť,“ hovorí 32-ročná Simona.
Miškov bedrový kĺb zatiaľ nemá kto operovať a rodina čaká, kedy k operácii príde a či to bude na Slovensku. Rehabilitačnú starostlivosť, ktorú chlapec nevyhnutne potrebuje, poisťovňa neprepláca. „Rok nás bude stáť asi 15-tisíc eur. Ak tie rehabilitácie neabsolvuje, chodiť nebude,“ vysvetľuje Simona. Matka poberá opatrovateľský príspevok, otec pracuje v gastronómii.
Simona mala rizikové tehotenstvo. Pri pôrode Miško prekonal akútny nedostatok kyslíka a masívne krvácanie do mozgu, lekári ho museli oživovať. Následky krvácania sa ukazovali postupne. Detskú mozgovú obrnu mu diagnostikovali ako ročnému, keď mal päť rokov sa pridala epilepsia. Dnes musí brať tri druhy liekov a záchvat mu môže spustiť aj ostré svetlo.
„Posledné dva roky som poriadne nespala,“ priznáva Simona. V rehabilitačnom kočíku je Miško otočený tvárou k rodičom, aby si okamžite všimli prichádzajúci záchvat. „V autobuse býva veľa ľudí a ak tam Miško dostane záchvat, v tlačenici mu neviem tak rýchlo pomôcť,“ vysvetľuje.
Podľa vyhodnotenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou k 1. januáru 2026 patrili ambulancie fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie medzi štyri druhy špecializovaných ambulancií s najväčším počtom chýbajúcich pracovísk. „Vo všetkých zdravotných poisťovniach bol v tomto odbore zaznamenaný nedostatok viac ako sto ambulancií,“ uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.
Plagáty sú vyvesené v autobusoch mestskej hromadnej dopravy, na autobusovej stanici aj vo viacerých podnikoch v Prešove. „Vytlačili sme plagáty a chodili sa pýtať, či nám ich zavesia. Väčšina ľudí bola veľmi ochotná. Iba v pár prevádzkach nás odmietli a z jedného obchodu nás dokonca priamo vyhnali,“ priznáva Simona.
Podľa Miriam Juhanesovičovej z Asociácie pomoci postihnutým – APPA ročne pribudne 150 až 200 nových rodín, u väčšiny je dôvodom snaha získať financie na rehabilitácie či zdravotné pomôcky. Suma 15-tisíc eur je pre väčšinu rodín z vlastného rozpočtu nerealizovateľná. „Ženie ich k tomu pocit bezmocnosti, zúfalstva, pretože nevedia nájsť inú možnosť, ako pomôcť svojmu dieťaťu,“ objasňuje.
Všeobecná zdravotná poisťovňa uvádza, že každý prípad je individuálny a starostlivosť sa poskytuje na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. V dennom stacionári sa rehabilitácia poskytuje tri mesiace, lekár môže podať návrh na predĺženie. V ambulantnej rehabilitácii je možné uhradiť liečebnú telesnú výchovu 30-krát za štvrťrok. Dôvera hradí rehabilitáciu podľa schváleného rehabilitačného plánu a vykázaných výkonov, deti s DMO môžu mať kúpeľnú liečbu hradenú z verejného zdravotného poistenia raz ročne.
Simona je vyučená kaderníčka, no pracovať nemôže. Po škole chodia s Miškom na dvojhodinové rehabilitácie. „Chcela by som mať prácu a iný zmysel života, ako len neustály kolobeh chorôb a pobytov v nemocnici,“ hovorí.
