Poľská reportérka z vojnových zón: Na krízu sa dá pripraviť bez paniky
Výpadok internetu, mobilných sietí či bánk a bankomatov. Aj takéto scenáre patria medzi reálne hrozby, na ktoré sa dá podľa poľskej novinárky, analytičky a akademičky Agnieszky Lichnerowicz pripraviť bez toho, aby človek prepadol panike. Lichnerowicz má skúsenosti z konfliktných zón vrátane Arabskej jari, Mjanmarska, Bieloruska, Gruzínska, Ruska a Ukrajiny. Svoje odporúčania predstavila v knihe s názvom Bude vojna?, ktorá v týchto dňoch vychádza aj v slovenskom preklade.
„Najhoršie zo všetkého je poddať sa strachu a pasívne čakať na apokalypsu. Ak pochopíme reálne hrozby a spravíme malé kroky k vlastnej pripravenosti, získame späť kontrolu nad vlastným životom,“ uviedla Lichnerowicz. Podľa jej slov nie je liekom na úzkosť z geopolitických kríz ignorovanie reality, ale budovanie reálnej spoločenskej odolnosti.
Fínsky model a civilná ochrana
Ako príklad vysokej pripravenosti uvádza Fínsko, ktoré má s Ruskom približne 1200-kilometrovú hranicu. Fíni podľa nej celé desaťročia budovali inštitúcie a kryty. Legislatíva napríklad pri výstavbe budov počíta s priestorom, ktorý sa dá v prípade potreby premeniť na kryt. Povinná vojenská služba pre mužov je tam prirodzenou súčasťou života.
„Sú to tisíce takýchto malých rozhodnutí, vďaka ktorým sa Fíni podľa mňa boja oveľa menej než my. Pritom ide o veľmi demokratickú a dobre sa rozvíjajúcu krajinu,“ povedala Lichnerowicz. V strednej Európe je podľa nej situácia iná – keď sa začne hovoriť o pripravenosti, ľudia majú pocit, že prichádza koniec sveta.
Tri praktické kroky pre domácnosť
Podľa Lichnerowicz treba počítať s tým, že pravdepodobnejší než priamy vojenský konflikt je výpadok komunikácie či energií. Ľudia by preto mali mať doma hotovosť pre prípad kybernetického útoku na bankový systém, keď nefungujú bankomaty ani karty. Ďalej odporúča rádio na batérie alebo na kľuku, pretože pri nedávnych povodniach v Poľsku zostali ľudia bez elektriny a mobilného signálu úplne odrezaní od informácií. Tretím krokom je dohoda s blízkymi, kde sa stretnú, ak nebudú fungovať mobily.
„Keď sadáme do lietadla, letuška nám vysvetľuje bezpečnostné pokyny. Neznamená to, že lietadlo musí spadnúť, ale akceptujeme, že na to musíme byť pripravení. Rovnako pokojne a vecne musíme pristupovať k iným krízovým scenárom,“ povedala.
Dezinformácie a dôvera v štát
Za hlavný cieľ ruskej dezinformačnej vojny označila snahu zničiť dôveru v štát, v spojencov z NATO aj v seba samých. Príprava pritom podľa nej nemusí vychádzať len od vlády. Vo Varšave organizujú školenia civilnej ochrany mestské časti, mimovládne organizácie učia prvú pomoc a školy plánujú evakuácie.
„Ak spravíme malé, praktické kroky vo svojom okolí, získame istotu a strach zmizne,“ dodala.
Európa ako protiváha Ruska
Lichnerowicz sa vyjadrila aj k politickým diskusiám o údajnej snahe Poľska alebo NATO ísť do vojny s Ruskom. Zdôraznila, že NATO je obranná aliancia a že to bolo Rusko, ktoré zaútočilo. Podľa nej sa agresorovi neustupuje, ale určujú sa mu jasné hranice. Menšie štáty ako Slovensko či Poľsko podľa nej nemajú veľké armády, ich silou je medzinárodné právo a vzájomná solidarita.
„Ako zjednotená Európa sme ekonomicky aj vojensky silnejší než Rusko,“ uviedla s tým, že vlády a politici sa menia, preto verí predovšetkým v spoločnosť. „Nenechajme sa paralyzovať strachom – vzájomné spájanie, komunikácia a porozumenie sú tým, čo nás robí bezpečnými.“
