Sedem každodenných zvykov, ktoré môžu poškodzovať mozog
Mnohé z bežných návykov môžu negatívne ovplyvňovať činnosť mozgu, odraziť sa na kvalite života a prispievať k rozvoju ochorení, ako je demencia. Od kondície mozgu závisí produktivita, schopnosť myslenia, pamäť aj pohybová koordinácia. Neurobiologička Dr. Hana Burianová uvádza sedem návykov, ktoré znižujú elasticitu nervových spojení a zvyšujú riziko demencie.
Neurónová plasticita závisí od tvorby neurónov a vytvárania nových spojení medzi nimi. Tento proces znižuje riziko demencie a zápalových stavov nervového tkaniva a podporuje poznávacie aj emocionálne funkcie. Pravdepodobnosť demencie sa znižuje vďaka pravidelnému cvičeniu, dostatočnému spánku, dobrej strave, duševnej aktivite a obmedzovaniu stresu.
Sedavý spôsob života
Príliš dlhé zotrvanie v sede sa negatívne odráža na krvnom obehu a okysličovaní tkanív. Dochádza pri ňom aj k narušeniu hormonálnej rovnováhy a fungovania neurotransmiterov, urýchľujú sa procesy starnutia organizmu a rastie náchylnosť na demenciu. Odporúča sa vstať každú polhodinu, pričom v stoji by sme mali stráviť minimálne 15 minút. Čo sa týka fyzickej aktivity, odporúčania sú 30 minút cvičenia s ľahkou až strednou intenzitou počas dňa alebo 15 minút intenzívneho tréningu.
Nedostatok spánku
Spánkový deficit vedie k zhoršeniu pamäti, koncentrácie a neurónovej plasticity. U dospelých sa za priemer považuje 7 až 9 hodín spánku. Ukazuje sa tiež, že už jedna zle prebdená noc spôsobuje narušenie rovnováhy neurotransmiterov. Ak sa takéto noci opakujú, ide o faktor, ktorý pôsobí na mozog negatívne a chronicky. Doháňanie spánku cez víkendy sa neodporúča, pretože mozog pracuje v súlade s cirkadiánnym rytmom a zmeny v cykle svetla a tmy narúšajú tvorbu melatonínu a kortizolu. Melatonín je spánkový hormón, ktorý umožňuje zaspávanie, zatiaľ čo kortizol spúšťa ranné prebúdzanie. Existujú aj indície, podľa ktorých môže byť pre organizmus škodlivý nadmerný spánok, ktorý môže rozladiť vylučovanie melatonínu a sérotonínu.
Chronický stres
Chronický stres môže zhoršovať koncentráciu, pamäť a schopnosť regulovať emócie. Zvyšuje tiež náchylnosť na demenciu a zápalové procesy v nervovej sústave. Medzi spôsoby, ako zmierniť negatívne účinky stresu na organizmus, patrí vyhýbanie sa stresovým situáciám, zvýšená pozornosť venovaná zdravej spánkovej hygiene, ako aj nájdenie druhu aktivity vrátane fyzickej, ktorá umožní zrelaxovať a na nejaký čas „vypnúť“.
Nevhodná strava
Nezdravé stravovanie vedie k zápalom čriev, čo následne vplýva aj na mozog, keďže je s nimi priamo prepojený. Medzi zlé stravovacie návyky patrí konzumácia produktov s vysokým obsahom cukru alebo soli, vysoko spracovaných potravín s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom tukov. Pre stav mozgu môže byť škodlivé tak prejedanie sa, ako aj nedostatočný príjem potravy. Ako optimálne riešenie sa opakovane spomína stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, rybí tuk a olivový olej. Podporne na črevnú mikrobiotu vplývajú aj probiotiká.
Chýbajúci spoločenský život
Stav mozgu neovplyvňuje len strava, fyzická aktivita či vystavenie stresu, ale aj socializácia. Osamelým ľuďom hrozí až dvakrát vyššie riziko demencie, k čomu prispieva pasivita a nedostatok komunikácie s okolím. Škodlivý pre zdravie mozgu je pocit osamelosti aj absencia spoločenského života. Z hľadiska vplyvu na zdravie však môže byť horší samotný pocit osamelosti, keďže často vedie k stavom úzkosti alebo k depresii. Chýbajúci kontakt s inými ľuďmi zároveň znižuje mozgovú plasticitu, pretože bez nových podnetov, ktoré sprevádzajú kontakt s ľuďmi či zvieratami, sa mnohé procesy spomaľujú. Socializácia je vhodná denne, kedykoľvek je to možné.
Dlhodobý multitasking
Multitasking, teda vykonávanie viacerých úloh naraz a trieštenie pozornosti medzi rôzne aktivity, predstavuje ďalší problém, ktorý sa z dlhodobého hľadiska odráža na mozgových funkciách. Tento spôsob fungovania oslabuje koncentráciu a pamäť, plytčie myslenie, vyvoláva únavu, stres a pocity úzkosti. To všetko zhoršuje schopnosť mozgu spracúvať informácie. S cieľom obmedziť multitasking sa odporúča vykonávať každodenné povinnosti postupne, jednu po druhej. Pomôcť môže spísanie zoznamu úloh alebo delegovanie nadmerných povinností na iných.
Mentálna stagnácia
Chýbajúca duševná aktivita môže viesť k oslabeniu poznávacích schopností. Medzi ďalšie následky patrí zhoršenie stavu synaptických spojení v mozgu, rýchlejšie starnutie a vyššie riziko demencie. Spôsobom, ako obmedziť stagnáciu, je výber aktivít, ktoré znamenajú pre mozog výzvu – napríklad krížovky, puzzle, varenie bez receptu, návrat domov inou cestou než obvykle, štúdium nového jazyka, hra na hudobnom nástroji alebo zapísanie sa na kurz.
