Superodpočet môže firme ušetriť státisíce eur, preveruje sa však aj po rokoch
Firma môže mať na superodpočet výskumu a vývoja legitímny nárok, a napriek tomu naraziť na problém pri daňovej kontrole. S odstupom niekoľkých rokov totiž nemusí byť najväčším kameňom úrazu to, či vývoj reálne prebiehal, ale či ho firma dokáže dostatočne preukázať.
Superodpočet na výskum a vývoj je daňový nástroj, ktorý firmám umožňuje dodatočne odpočítať od základu dane časť výdavkov vynaložených na vlastné projekty výskumu a vývoja. Firma tak môže pri splnení zákonných podmienok znížiť svoju daňovú povinnosť napríklad vďaka nákladom na zamestnancov pracujúcich na vývoji, materiál či ďalšie oprávnené výdavky súvisiace s projektom.
Za poslednú dekádu sa superodpočet stal významným nástrojom podpory firemného vývoja. Kým v roku 2015 ho využilo len 83 subjektov, za rok 2024 ich bolo už 546. Celkový objem uplatneného superodpočtu dosiahol približne 268 miliónov eur, čo predstavovalo predpokladanú úsporu na dani viac ako 56 miliónov eur. Pri šiestich z desiatich subjektov výška superodpočtu presiahla 100-tisíc eur. V roku 2025 počet subjektov mierne klesol, no i tak si 529 spoločností prostredníctvom superodpočtu znížilo základ dane až o 228,5 milióna eur.
Pri kontrole s odstupom rokov môže nastať situácia, keď technický riaditeľ ani časť vývojárov už vo firme nepracujú, účtovníctvo prešlo na nový systém a projekt treba spätne zdokumentovať. Odpovede na otázky, čo firma vyvíjala, aký technický problém riešila, v čom spočívala neistota výsledku, kto na projekte pracoval a aké náklady s ním súviseli, môžu byť rozptýlené v účtovníctve, technickej dokumentácii, projektovom systéme či u bývalých zamestnancov. Pri kontrole ich treba spojiť do jedného konzistentného príbehu podloženého dôkazmi.
„Pri superodpočte sa často sústredíme na otázku, či firma spĺňa podmienky na jeho uplatnenie. Rovnako dôležitá je však otázka, či to bude vedieť aj spätne preukázať. To, čo dnes všetci ľudia zapojení do projektu považujú za samozrejmé, už o niekoľko rokov samozrejmé byť nemusí,“ upozorňuje Filip Kasnár zo spoločnosti Novo Consulting.
Zákon vyžaduje písomný projekt výskumu a vývoja s predpísanými náležitosťami a oddelenú evidenciu nákladov zahrnutých do odpočtu. V praxi môže byť potrebný širší súbor podkladov – účtovné doklady preukazujú vznik nákladu, výkazy práce doložia zapojenie zamestnancov, technické výkresy, protokoly o skúškach či softvérová dokumentácia zachytávajú, čo sa počas projektu dialo. Rozhoduje aj to, či firma dokáže medzi podkladmi vytvoriť preukázateľné väzby.
„Nestačí mať účtovné podklady v jednom systéme a technické informácie v druhom. Pri spätnej obhajobe musí byť zrejmé, ako spolu súvisia. Dokumentácia by mala umožniť pochopiť projekt aj človeku, ktorý pri jeho realizácii nebol,“ vysvetľuje Branislav Krajčírik, partner vo firme Novo Consulting.
Mnohé firmy si pri uplatňovaní superodpočtu pomáhajú externým poradcom. Samotná spolupráca s poradenskou spoločnosťou však ešte neznamená, že má firma celý proces pokrytý. Rozsah a kvalita služieb sa môžu výrazne líšiť, od výpočtu výšky odpočtu až po spracovanie technickej dokumentácie, nastavenie evidencie a podporu pri prípadnej daňovej kontrole.
„Z našej praxe pri daňových kontrolách superodpočtu je zrejmé, že metodický pokyn je kľúčový dokument pre jeho správne uplatnenie. Preto aj dokumentácia, ktorá nie je explicitne uvedená v legislatíve, ale je potrebná, je spomenutá práve v metodickom pokyne. Tvorba dokumentácie podľa metodického pokynu v plnom rozsahu ale, žiaľ, určite nie je štandard medzi všetkými poradenskými spoločnosťami,“ upresňuje Filip Kasnár.
Najjednoduchšie sa dôkazy zhromažďujú vtedy, keď vznikajú. Ak firma už pri realizácii projektu vie, aké informácie potrebuje evidovať, kto je za ne zodpovedný a kde budú uložené, nemusí po rokoch rekonštruovať históriu z faktúr, e-mailov a spomienok bývalých zamestnancov. Pripravenosť na prípadnú kontrolu by sa preto nemala začínať až doručením výzvy.
„Dobrá dokumentácia by mala obstáť aj bez človeka, ktorý ju vytváral. Ak potrebujeme pri každej otázke hľadať niekoho, kto si ešte pamätá, ako projekt pred rokmi prebiehal, je to signál, že príliš veľká časť informácií zostala nezdokumentovaná,“ dodáva Kasnár.
Pri superodpočte preto existujú dve rozdielne otázky: má firma na superodpočet nárok a dokázala by ho o niekoľko rokov presvedčivo obhájiť iba pomocou dokumentácie? S odstupom času môže byť druhá otázka dôležitejšia. Ak na ňu neexistuje jednoznačné áno, problém nemusí byť v samotnom projekte výskumu a vývoja, ale v tom, čo po ňom vo firme zostalo.
