Dokument Dve deci tušu mapuje život Petra Geislera
Pôvodne mala vzniknúť len spomienková výstava pre rodinu a blízkych, napokon z toho je celovečerný dokumentárny film Dve deci tušu. Česká umelkyňa a režisérka Ester Geislerová v ňom zmapovala život svojho otca, uznávaného japanológa, novinára a kaligrafa Petra Geislera, pričom nevynechala ani jeho slabosti či život s alkoholom.
Dokument vznikal s prestávkami niekoľko rokov a prepája staré rodinné archívy z VHS kaziet s modernými technológiami. Pomocou umelej inteligencie rekonštruuje hlas zosnulého otca.
Od výstavy k celovečernému filmu
Od otcovho úmrtia uplynulo sedemnásť rokov. Myšlienka zachytiť jeho život do filmovej podoby vznikla pôvodne ako spomienková výstava pre rodinu, priateľov a známych. Prvá predstava bola taká, že film bude zložený len z otcových fotografií a pod nimi budú znieť výpovede ľudí mimo obraz. Neskôr sa však rozhodla dať priestor aj samotným rozprávačom.
Pátrala po všetkých dostupných fotografiách, nechávala vyvolávať staré filmy a prechádzala rodinné videá na VHS kazetách, ktoré ako malá nakrúcala sama na domácu kameru. Film je tak zložený z mnohých rôznych čriepkov.
Hoci ide o dokument o otcovi, jeho hrdinkou je aj mama Věra Geislerová. Zachytáva aj život rodiny, vyrastanie, otcove slabosti a alkoholizmus.
Obavy z pomníka a pomoc strihača
Obavy, že vznikne len akýsi pomník alebo spomienkový medailón, pretrvávali aj po vstupe producenta Ondřeja Trojana, sestry Ani Geislerovej ako producentky a kreatívnej producentky Martiny Šantavej z Českej televízie. Geislerová vychádzala zo skúseností s projektom Terapie sdílením, vďaka ktorému vie vytvárať most medzi sebou a divákom.
Aby sa v téme neutopila, pomohli prestávky počas nakrúcania, počas ktorých sa venovala iným projektom. Výrazne jej pomohol aj strihač Vladimír Barák, ktorý dokázal materiál v strižni preusporiadať.
Výstava, kniha a plány s rozprávkami
Vznikla výstava nazvaná GA-I-SU-RA, ktorá bola tri mesiace v pražskom DOXe – Centre súčasného umenia, aj rovnomenná kniha. Nakrúteného materiálu bolo okolo dvadsať hodín, film má 83 minút. Niektoré témy by sa dali viac rozviesť, ale film by stratil tempo.
Čo sa týka ďalších plánov s otcovou tvorbou, Aňa s Lelou chcú vydať otcove rozprávky s názvom Baňa a Mela. Aňa k nim dopísala ďalšiu rozprávku a Lela ju bude ilustrovať. Geislerová by si želala, aby mal otec samostatnú niekoľkomesačnú výstavu v Japonsku, podobne ako v pražskom DOXe.
Etická hranica pri práci s hlasom
Pri rekonštrukcii otcovho hlasu pomocou umelej inteligencie cítila veľkú zodpovednosť, aby s ním pracovali citlivo. Nešlo o to nechať ho hovoriť niečo cudzie, ale dať hlas jeho vlastným slovám. Použili texty, ktoré sám napísal svojim blízkym. Otcov hlas sa dal skvele zrekonštruovať vďaka záznamu zo Snídaně s Novou.
Rodina poskytla svoje výpovede a podelila sa o interné záležitosti. Geislerová si váži ich otvorenosť a dôveru, zároveň rešpektovali, že ide o jej pohľad na otca.
Reakcie divákov
S filmom chodí po českých festivaloch a bola s ním aj na slovenskom festivale Cinematik v Piešťanoch. Rozdiel medzi českým a slovenským divákom zatiaľ nedokáže úplne porovnať, keďže v Česku absolvovala viac diskusií. Rozhovory sa väčšinou prikláňajú k otcovmu životu, diváci sa pýtajú na jeho japonský prízvuk či na jeho rodičov.
Neskôr diskusia skĺzne aj do osobného zdieľania. Diváci sa začnú zverovať s bolesťami spojenými s členmi rodiny, ktorí majú problém so závislosťou od alkoholu či drog, alebo s rozpadom rodiny.
Poetický pijan
Téma alkoholizmu bola súčasťou otcovho života aj detstva rodiny. Podľa Geislerovej nebol agresívny a často na ňom nebolo vidieť, že pil – dokonca ani jeho lekár, ktorý vystupuje v dokumente, to nie vždy spoznal. Alkohol mu však postupne ničil zdravie a ovplyvňoval aj rodinu.
Názov Dve deci tušu vymyslela Aňa počas rodinného brainstormingu približne pred piatimi rokmi. Alkohol bol súčasťou otca, on to vedel a vedela to aj rodina.
Náročnejšie bolo pre Geislerovú vyrovnať sa s tým, že otec odišiel od mamy a nebol prítomný v momentoch, keď ho potrebovala. Vyrovnávala sa s tým neskôr na terapiách aj pomocou rôznych alternatívnych metód. Rodičia však zostali priateľmi a obe rodiny sa nikdy neoddelili – spoločne oslavovali narodeniny, mama prijala otcovu druhú ženu aj mladšieho brata Felixa.
Putovanie filmu a premiéra
Producentka Aňa Geislerová prihlasuje film na festivaly. Rodina chce, aby sa premietal v Japonsku, minimálne na českom veľvyslanectve v Tokiu, kde o to sami požiadali. Chcú pozvať japonských účinkujúcich aj otcových kamarátov z novín The Yomiuri Shimbun, pre ktoré pracoval vyše 30 rokov.
Slávnostná distribučná premiéra bude 4. novembra, od 5. novembra pôjde film do slovenských kín.
