Európska únia predstavila novú stratégiu pre Arktídu so zameraním na bezpečnosť a ochranu pred vplyvom Ruska a Číny
Európska únia v utorok predstavila novú stratégiu pre Arktídu. Kým súčasný dokument z roku 2021 kládol hlavný dôraz na boj proti zmene klímy, ochranu životného prostredia a vedeckú spoluprácu, nová koncepcia sa pod vplyvom aktuálnych udalostí zameriava na bezpečnosť, obranu a geopolitickú rivalitu. V regióne majú svoje záujmy aj Rusko, Čína a Spojené štáty.
Zmena strategického postoja
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že suverenitu, územnú celistvosť a pravidlá, na ktorých spočíva stabilita v regióne, už nemožno považovať za samozrejmosť. „Musíme konať a zmeniť náš strategický postoj,“ vyhlásila.
Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová upozornila, že Arktída sa stala frontovou líniou globálneho mocenského súperenia. Podľa jej slov je prístup k arktickým vodným cestám a prírodným zdrojom v strategickom záujme EÚ. Únia preto posilňuje kapacity v oblasti monitoringu, infraštruktúry, vojenskej mobility a obranných technológií odolných voči drsným klimatickým podmienkam.
Ochrana podmorských káblov
Medzi plánované opatrenia patrí zlepšenie ochrany podmorských káblov a inej kritickej infraštruktúry, posilnenie schopnosti EÚ pôsobiť v extrémnych arktických podmienkach a posilnenie flotily európskych ľadoborcov.
EÚ chce zriadiť centrum na monitorovanie, ochranu a opravy podmorských komunikačných káblov v Severnom Atlantiku a Arktíde. Existuje totiž podozrenie, že ruské ponorky plánujú sabotáže niektorých častí podmorskej infraštruktúry v tejto oblasti. Finančné prostriedky EÚ by sa vynaložili aj na kamery, senzory a satelity na detekciu potenciálnych hrozieb. Európska komisia má zároveň v úmysle podporiť vybudovanie suverénneho, bezpečného a odolného podmorského kábla, ktorý by priamo spájal Grónsko s EÚ.
Odmietnutie ťažby fosílnych palív
Stratégia zdôrazňuje, že EÚ sa nesnaží prisvojiť si Arktídu. Nemá tam v úmysle ťažiť ropu ani plyn a odmieta nakupovať fosílne palivá, ktoré sa tam ťažia, ani od svojho partnera Nórska.
Záujem USA o Grónsko
Do Arktídy zasahujú severné časti Švédska a Fínska a žije tam približne 500-tisíc občanov EÚ. Súčasťou Arktídy je aj Grónsko, autonómna oblasť Dánska, ktorá však nie je súčasťou EÚ. Americký prezident Donald Trump začiatkom tohto roka požadoval prevzatie kontroly nad Grónskom s argumentom, že ide o národnú bezpečnosť USA, a nevylúčil ani použitie sily. Washington však s predstaviteľmi Dánska a Grónska nakoniec uzavrel dohodu o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na ostrove.
Stratégia tiež predstavuje nový rámec politickej spolupráce pre partnerov s podobnými názormi, menovite Nórsko, Island, Britániu, Kanadu a Spojené štáty. USA však dokument spomína iba minimálne a viac zdôrazňuje spoluprácu s Kanadou. Nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ EÚ reportérom v Bruseli uviedol, že EÚ sa obáva Ruska, ktoré by sa po vojne na Ukrajine mohlo začať viac sústrediť na Arktídu.
