Fico chváli Trumpa a Putina ako „frajerov“, obdivuje ich záujmy
Predseda slovenskej vlády Robert Fico sa 5. novembra chystá do Ľvova na ďalšie spoločné rokovanie slovenskej a ukrajinskej vlády. Ešte v júni vyhlásil, že si želáme stabilnú a demokratickú Ukrajinu, pretože to potrebujeme na Slovensku. To je racionálne pomenovanie slovenského národnoštátneho záujmu. Na východnej hranici naozaj potrebujeme suverénneho, stabilného a demokratického suseda, nie zlyhávajúci štát v područí imperialistického Ruska.
Po telefonáte Trumpa s Putinom akoby slovenský záujem zmizol
Potom však prišiel telefonát Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom a slovenský premiér na tento záujem akosi zabudol. Trump uvoľnil sankčnú bariéru pre ruskú naftu. Rusko má dodať najprv vyše 300-tisíc ton a potom ďalšie objemy. Moskva tak dostáva nové príjmy a predovšetkým politicky cenný precedens, keďže sankčný tlak sa podstatne zmiernil bez toho, aby Putin predtým zastavil vojnu alebo urobil porovnateľný ústupok. Trumpova administratíva tvrdí, že obchod má Moskvu zmäkčiť a dostať späť k rokovaciemu stolu. Zatiaľ sa však nič také nestalo.
Obdivuhodne pružné zásady Roberta Fica
Robert Fico napriek tomu Trumpa a Putina označil za frajerov. Kašlú na celý svet, hľadia si svoje národno-štátne záujmy, pochválil ich a dal ich za vzor naivnej Európskej únii. Keď Spojené štáty v januári vojensky zasiahli vo Venezuele a odviezli Nicolása Madura do Spojených štátov, Fico varoval presne pred svetom, v ktorom každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce. Hovoril o rozvrate medzinárodného práva a žiadal od EÚ tvrdú reakciu. Podpredseda Smeru Ľuboš Blaha bol ešte dôslednejší a Trumpa obvinil zo surového amerického imperializmu. O deväť mesiacov robia veľký a silný Trump s veľkým a silným Putinom presne to, čo Fico v januári opisoval ako nebezpečný princíp nového svetového poriadku. A zrazu je z rozvratu medzinárodného práva frajerina.
Piata svetová strana: tá, ktorá je výhodná
Slovenská suverénna politika na štyri svetové strany má zjavne aj piatu svetovú stranu: tú, ktorá je práve politicky výhodná. Po štyroch a pol rokoch ruskej plnoformátovej vojny sa opakuje podstatnejší vzorec správania. V okamihu, keď Moskva stupňuje útoky na ukrajinskú energetiku a civilné ciele a v Európe rastú obavy z ruských dronových, sabotážnych a kybernetických aktivít, slovenský premiér opäť raz nesmeruje hlavný politický tlak na agresora, ale na Ukrajinu a Európsku úniu. Putin svoju predstavu o mieri nijako neskrýva. Naďalej požaduje, aby Ukrajina odovzdala aj územia štyroch oblastí, ktoré ruská armáda celé neovláda, v júni odmietol ukrajinský návrh na obmedzenie útokov a teraz Kremeľ odmietol aj 60-dňové prímerie, ktoré chcel prezident Zelenskyj využiť aj na usporiadanie prezidentských volieb.
Zvláštny kruh Ficových slov
Slovenský premiér síce nehovorí vetu Ukrajina má kapitulovať, ale politický účinok jeho postojov od nástupu jeho štvrtej vlády ide týmto smerom. Relativizuje a ospravedlňuje ruskú agresiu proti s nami susediacej krajine, kritizuje Ukrajinu, že predlžuje vojnu tým, že sa stále bráni, od EÚ požaduje v mene mieru zastavenie dodávok munície a zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, víta oslabenie sankčného tlaku na Moskvu. Za úspech najnovšie označuje dohodu o dodávkach nafty do Spojených štátov, za ktorú Putin nemusel ustúpiť v ničom podstatnom. Tlak sa tak znovu a znovu presúva z agresora na napadnutú krajinu.
Spojenci sú vojnoví štváči, ale Putin je partner
Predseda slovenskej vlády sa nikdy veľmi nezdráha ostro kritizovať Ursulu von der Leyenovú, predstaviteľov Európskej komisie, ukrajinského prezidenta alebo demokraticky zvolených premiérov a kancelárov spojeneckých štátov. Pri Vladimirovi Putinovi je jazyk nápadne iný. Žiadne osobné ostré odsúdenie Putina za rozpútanie a spôsob vedenia vojny, útoky na civilistov alebo jeho imperialistické požiadavky v premiérovom verejnom slovníku nenájdeme. Západní politici bývajú vojnoví štváči, Brusel je neschopný či bezmocný, Zelenskyj podľa Fica robí kroky, ktoré vojnu predlžujú, ale Putin je partner, s ktorým treba hovoriť.
Jediné chýba Slovensko
Vzniká tak oprávnená otázka, čo je za touto asymetriou politického správania sa. Faktom však je do očí bijúca asymetria v správaní slovenského premiéra k spojencom z demokratických štátov na jednej strane a k autoritárskemu prezidentovi Ruskej federácie na druhej strane. Kanadа, Ukrajina a Nórsko zorganizovali v septembri konferenciu venovanú návratu ukrajinských detí nezákonne deportovaných alebo násilne presunutých Ruskom. Toronto Pledge žiada ich okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat. Na zozname podporovateľov nájdeme všetky štáty EÚ okrem Slovenska. Jediné chýba. To je osobitne pozoruhodný prejav suverenity ostať v Únii sami zo strachu pred Putinovou reakciou práve pri základnej humanitárnej požiadavke, aby boli unesené deti vrátené ich rodinám.
