Ficova vláda pod vlajkou boja za suverenitu bráni iba vlastnú moc a beztrestnosť
Podpredseda Smeru Erik Kaliňák vyhlásil, že Poľsko a pobaltské štáty by „veľmi rady išli do konfliktu s Ruskou federáciou“ a že sa hľadá zámienka na vyprovokovanie takéhoto konfliktu. Je to provokatívne tvrdenie na adresu našich spojencov, najmä od predstaviteľa vládnucej strany, ktorá sa hlási k suverenite a vlastenectvu.
Rozpor v politike Smeru
Poľsko má s ruským imperializmom historickú skúsenosť – inváziu sovietskeho Ruska v septembri 1939, okupáciu, deportácie či Katyňský masaker. Estónci, Lotyši a Litovci po sovietskej okupácii v roku 1940 na desaťročia stratili štátnu nezávislosť.
Ruské vojská dnes prekročili hranice Ukrajiny, obsadili časť územia a bombardovaním likvidujú civilnú infraštruktúru. Rusko sa usiluje zničiť samostatnú ukrajinskú štátnosť. Poliaci a Pobalťania preto investujú do obrany. To nie je túžba po vojne, ale prejav štátnej suverenity a vlastenectva.
Pomáhať spojencom je pre nich podozrivé
Od vlastných poslancov Smer vyžaduje lojalitu k vláde, no lojalitu Slovenska voči zmluvným spojencom spochybňuje. Spojenectvo nie je podriadenosť ani selektívny prístup k dohodám. Je to vzájomný záväzok, ktorý má pre malý štát cenu práve preto, že rovnakú solidaritu môžeme jedného dňa potrebovať my.
Ukrajinci už pomaly päť rokov so zbraňou v ruke bránia suverenitu a územnú celistvosť vlastného štátu. Napriek tomu sa ich odpor v rétorike Smeru relativizuje. Pomoc štátov, ktoré im dodávajú zbrane, sa označuje za predlžovanie vojny.
Význam slov obracajú naruby
Brániť vlastnú suverenitu je označované za eskaláciu, pomáhať napadnutému štátu za vojnové štváčstvo a akceptovať výsledky agresie za mierovú politiku. Kaliňák rovnakú logiku preniesol aj na našich spojencov.
Premiér Robert Fico opakovane hovorí o „vojenskej neutralite“ Slovenska a vyhlásil, že nechce Slovensko zatiahnuť do vojny „kvôli nejakému článku 5“. Kaliňák už skôr cynicky hovoril, že keby sa Rusi dostali do Užhorodu, mali by sme konečne „spoľahlivého suseda“.
Neutralita nie je kúzelné slovo
Slovenská suverenita sa vstupom do EÚ a NATO nezmenšila – naša schopnosť chrániť ju sa znásobila silou demokratických štátov. Útok proti nám by sa podľa článku 5 považoval za útok proti všetkým spojencom.
Fínsko a Švédsko boli desaťročia mimo blokov, no po ruskej invázii na Ukrajinu vstúpili do NATO. Pochopili, že kolektívna obrana poskytuje väčšiu bezpečnosť než neutralita.
Neutrálny štát musí byť schopný svoju neutralitu ubrániť. Ak by Slovensko vystúpilo z NATO, muselo by obranu dramaticky posilniť a zaviesť povinnú vojenskú službu. Kto by poskytol medzinárodné garancie? Rusko, ktoré vedie dobyvačnú vojnu proti susedovi?
Geopolitický a bezpečnostný avanturizmus
Je legitímne pýtať sa, či sa v súlade s ruským záujmom rozkladať súdržnosť EÚ a NATO nerozbehla volebná kampaň Smeru za vystúpenie z NATO. Rovnako oprávnená je otázka, či za touto politikou nie je predstava, že autoritársky systém odpútaný od európskych kontrolných mechanizmov by poskytol väčší priestor na ochranu „našich ľudí“.
To naozaj suverenita znamená umožniť súčasnej vládnucej garnitúre ľahšie si udržať beztrestnosť, moc a privilégiá?
