Z brigádničky až na vedúcu predajne: Príbeh Márie Krchňákovej
Mária Krchňáková dnes vedie jedinú predajňu potravín v Hrubom Šúre, riadi päťčlenný tím a rozhoduje o sortimente. Hoci vyštudovala ekológiu, svoju vysnívanú prácu našla v obchode, kde si jej schopnosti všimli skôr, než im sama uverila. Budík jej zvoní každý deň o štvrtej ráno, o hodinu neskôr je už v predajni COOP Jednota.
V malej obci neďaleko Senca je COOP Jednota jediný obchod s tradičnými potravinami, preto musí Mária poznať, čo ľudia potrebujú a na čo sú roky zvyknutí. Jednej zákazníčke pravidelne odkladajú kartón obľúbenej vody, iná si chodí po domáci chlieb. „Komunikácia je v obchode kľúčová. Zákazníci a zákazníčky sem neprídu iba nakúpiť, prídu sa aj porozprávať,“ prezrádza 37-ročná pani vedúca.
Viesť jediný obchod s tradičnými slovenskými potravinami v obci je tak trochu alchýmia. Zo skúseností zo seneckého Tempa postupne priniesla bezlaktózové a bezlepkové výrobky, ovčiu bryndzu aj ďalšie novinky. Obnovila mikulášske balíčky a zaviedla darčekové koše na objednávku. Svoj tím učí pozerať sa na predajňu očami zákazníka.
Dátum, kedy prišla do COOP Jednoty, si pamätá presne – 4. decembra 2017. V Tempe Senec nastúpila najskôr na brigádu. Vedúca predajne si všimla, že sa rýchlo učí, a ponúkla jej trvalé miesto. „Mala som veľké šťastie na vedúcu predajne. Juliana Janková je dodnes mojou mentorkou,“ priznáva pani Mária.
Všetky pracovné postupy si poctivo zapisovala do zošita, ktorý má poruke dodnes. Po piatich rokoch v Senci prijala ponuku stať sa zástupkyňou vedúcej v neďalekom Tomášove. Po roku jej ponúkli vedenie predajne v Hrubom Šúre.
V roku 2017 nezačínala iba v novom zamestnaní. Pochádza z Ukrajiny a vyštudovala ekológiu. V odbore si však doma nevedela nájsť prácu, preto odišla za lepším životom. Najprv pracovala v Rusku v obchode s oblečením, neskôr v Púchove nastúpila do mäsokombinátu. „Stále som si hovorila: vydržím ešte do Vianoc, ešte do Veľkej noci, ešte jedno leto. Nakoniec som si po troch rokoch povedala dosť.“
Slovenčine spočiatku rozumela len čiastočne, ale uvedomila si, že musí rozprávať. „Nestačilo mi počúvať. Musela som veľa čítať, pozerať televíziu, poctivo sa učiť a najmä hovoriť.“ COOP Jednota Galanta jej pomohla s dokumentmi potrebnými na zamestnanie. Z brigádničky sa stala predavačka, vedúca zmeny, zástupkyňa a napokon vedúca predajne.
Na Slovensku napokon nenašla iba zamestnanie, ale aj lásku. Pred dvomi rokmi sa vydala za Slováka, s ktorým spolu žijú vo Veľkých Úľanoch. „Už bolo načase začať aj žiť, nielen pracovať. Mám rodinu, zázemie a už na všetko nie som sama.“
„Aj keď som cudzinka a srdcom budem navždy Ukrajinka, cítim sa tu doma a som za to vďačná,“ vysloví krásnou slovenčinou. Ďalší kariérny postup v COOP Jednote si neplánuje. „Môj sen je, aby som v COOP Jednote pracovala až do dôchodku.“
