Mama Merkel, nezvládli sme to, alebo imigranti ako premárnená šanca Európy
Európa starne a zápasí s nedostatkom pracovných síl. Tie k nám zadarmo prichádzajú vo forme migrantov, ale my namiesto toho, aby sme ich využili, ich deportujeme. Sobotňajší samit ministrov vnútra v Mníchove túto nezmyselnú politiku EÚ len potvrdil.
Hlavným bodom samitu bola podpora politiky vyhosťovania migrantov do tretích krajín. Ak niekto nedostane v EÚ azyl a nie je možné vrátiť ho do krajiny pôvodu, bude odsunutý do africkej krajiny, ktorej bude Únia platiť, aby sa o neho postarala. Utečenci sa tak ocitnú v neznámej krajine bez prostriedkov.
Ideálny stav by bol, keby sme boli ako EÚ takí bohatí, aby sme mohli prijať každého a zaručiť mu rovnaké práva. To bola myšlienka nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, dcéry evanjelického kňaza. Jej otec veril v nutnosť pomáhať slabším. Svojou výchovou ovplyvnil aj svoju dcéru, ktorá pri imigračnej kríze v roku 2015 zahlásila: „Wir schaffen das!“
Pomoc slabším bola zásadnou myšlienkou aj v rodine evanjelického farára Alfréda Kocába. Počas druhej svetovej vojny ukrýval vo Viedni poľského väzňa a nemeckého dezertéra. Aj jeho príklad ovplyvnil jeho syna Michaela, ktorý sa k otázke migrantov vyslovil pragmaticky. Zdôraznil nutnosť pomáhať im, ale zároveň chcel vymedziť aj ich povinnosti – povinnosť prispôsobiť sa kultúre hostiteľskej krajiny.
Škoda, že v tom čase bola v pozícii určovať pravidlá imigrácie idealistka Merkelová a nie pragmatickejší Kocáb. Zápas o podporu voličov pre migrantov sme prehrali práve kvôli tomu, že sme im okrem práv neurčili aj povinnosti.
Ako prvé sme mali zakázať prístup utečencov k sociálnym a integračným dávkam a zároveň im otvoriť pracovný trh. Práca nie je a nikdy nesmie byť považovaná za zločin. Ak utečenec nejde ráno do práce, ale o dvanástej sa postaví do radu na podporu, domácich to naštve. Nemáme povinnosť deliť sa o naše sociálne fondy.
Tento prístup by otočil vnímanie migrantov očami Európanov. Tak ako v USA otočil vnímanie ilegálnych mexických imigrantov. Oni tam nemali sociálnu podporu, makali od svitu do mrku a stali sa motorom americkej ekonomiky. Američania im až po rokoch, keď neporušovali zákony a platili dane, dali možnosť voliť.
Podobne sa mali prispôsobiť kultúre hostiteľskej krajiny aj imigranti v Európe. Pracovať, nepomýšľať na šaríu, dôsledne vymáhať naše zákony. Prišli ste sem preto, lebo militantný islam vám doma zničil životy, tak sa nám ho nesnažte zavádzať u nás. My sme tu doma, vy ste hostia, a preto sa vy musíte prispôsobiť.
Ak by sa uplatňovala táto filozofia, nebolo by ťažké presviedčať voličov o nutnosti podporiť idealistický základ našej kresťanskej kultúry. Lacnú pracovnú silu potrebujeme, potrebujeme nových daňových poplatníkov. Iné krajiny lákajú migrantov, aby u nich pracovali, my to máme zadarmo.
Idealisti typu Merkelovej by začali mlieť o občanoch druhej kategórie. Ale my ich teraz porušujeme oveľa horšie, keď ich posielame do krajín tretieho sveta. Keby sme dali slovo pragmatikom s idealistickým základom, možno by sme k tomuto scenáru nemuseli dospieť.
Idealistické ciele musia byť základom každej normálnej politiky. Ale pri ich dosahovaní treba uplatniť aj zdravú mieru pragmatizmu. Inak to nezvládneme, preto to nezvládame, mama Merkel. Preto u vás teraz vyhráva AfD a u nás Fico a Republika.
