Čierny deň opozície: Aj po roku od zmien ústavy majú na KDH partneri ťažké srdce
Mesiace až roky budované spojenectvo medzi liberálmi a kresťanskými konzervatívcami dostalo pred rokom poriadnu ranu. Keď parlament 26. septembra minulého roka schválil zmeny ústavy, predseda SaS Branislav Gröhling vyhlásil, že je to čierny deň pre Slovensko. Ten moment si viacerí politici zapamätajú ako čierny deň opozície.
Zmeny ústavy totiž koalícia schválila aj vďaka deviatim poslancom KDH. Kresťanskí demokrati sa pritom dlhodobo hlásia k spojenectvu s Progresívnym Slovenskom, SaS a Demokratmi.
Pachuť ostala
Postup KDH preto ostatní partneri vnímali s nevôľou. Najostrejšiu kritiku síce nasmerovali na Igora Matoviča, ktorého dvaja poslanci sa tiež pridali ku koaličnému návrhu, no nevyhli sa jej ani kresťanskí demokrati. Vzťahy sa zlepšili, no predseda Demokratov Jaroslav Naď konštatuje, že pachuť ostala.
Ako v KDH zmenili názor
Situácia vznikla začiatkom minulého roka. Premiér Robert Fico prišiel s nápadom vložiť do ústavy napríklad prednosť slovenského práva pred európskym či konštatovanie, že Slovensko uznáva existenciu len dvoch pohlaví. KDH sa ocitlo pred dilemou: presadiť časť svojho programu s koalíciou, alebo zachovať lojalitu opozičnému bloku.
V Smere akceptovali viaceré návrhy KDH, ako zákaz surogátneho materstva. Misky váh sa preklopili na stranu spoločného hlasovania s koalíciou. Zmeny ústavy prešli rovnými 90 hlasmi, aj vďaka 9 z 11 kádéhákov a dvom poslancom Igora Matoviča. K hlasovaniu sa odmietli pripojiť len František Mikloško a František Majerský.
Po hlasovaní prišiel útlm
Podpredseda KDH Viliam Karas tvrdí, že hlasovanie vnieslo napätie, no postoj KDH nebol prekvapením. Argumentuje, že nešlo o podporu vládneho návrhu, ale o hlasovanie, kde si koalícia osvojila veľkú časť nápadov KDH.
Líder SaS Branislav Gröhling konštatuje, že sa potvrdili jeho slová, aby partneri tému odložili. „Dnes už máme dve pohlavia v Ústave SR, ale na Slovensku sa nežije lepšie, jedine to pomohlo Ficovi, aby si na tom spravil kampaň,“ dodáva.
Predseda Demokratov Jaroslav Naď hovorí, že dopad bol výraznejší v prvých mesiacoch po hlasovaní. Štvorica lídrov PS, SaS, KDH a Demokratov sa na spoločné pódium postavila opäť až v apríli 2026 na demonštrácii proti zrušeniu voľby zo zahraničia.
Karas: Opozícia nie je jedna strana
Karas tvrdí, že vzťahy sa stabilizovali a spolupracujú tam, kde to dáva zmysel. Naď je kritickejší: „Istá pachuť tam pretrváva naďalej, pretože jedna z opozičných strán sa rozhodla podporiť návrh Roberta Fica.“
Gröhling v minulosti vyzýval na podpis spoločnej deklarácie, kde by sa strany zaviazali neotvárať podobné témy. Naď si myslí, že k podobnému hlasovaniu už nepríde, no neexistuje formálny záväzok.
KDH nechce prísť o priestor, kde sa môže odlíšiť. „Treba rešpektovať, že opozičné strany nie sú jednou stranou. Majú vlastné programy, hodnoty a politickú identitu, pričom práve v hodnotových otázkach môžu byť medzi nimi zásadné rozdiely,“ uzatvára Karas.
