Opozícia hovorí o ústavnej kríze. Čo hrozí, keď vláda nepredloží vyrovnaný rozpočet (otázky a odpovede)
„Je to len administratívna vec, podstatné je, aký rozpočet je schválený,“ povedal po stredajšom rokovaní podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD). Takto reagoval na otázku, či sa neobáva rozpočtového provizória. Opozícia avizuje, že sa obráti na Ústavný súd, ak sa vláda rozhodne nerokovať o vyrovnanom rozpočte. Povinnosť vyplýva z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, takzvanej dlhovej brzdy. Vláda tento týždeň poverila ministra financií Ladislava Kamenického, aby predložil deficitný rozpočet.
Prečo by vláda mala zostaviť vyrovnaný rozpočet?
Verejný dlh presahuje všetky sankčné pásma dlhovej brzdy. Povinnosť zostaviť rozpočet bez deficitu platí, ak dlh prekročí 49 percent HDP. Vlani bol dlh 61 percent HDP, tento rok zrejme presiahne 64 percent.
Prečo si vláda myslí, že nemusí predložiť vyrovnaný rozpočet?
V ústavnom zákone existujú výnimky. Nová vláda nečelí najprísnejším sankciám dlhovej brzdy prvé dva roky od nástupu. Zákon ráta aj s nečakanými udalosťami, napríklad aktiváciou eurovalu. Výdavky z medzinárodných záväzkov musia prekročiť tri percentá HDP. Vláda tvrdí, že výdavky na obranu či príspevky do rozpočtu EÚ túto podmienku naplnili. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť nesúhlasí – ide o bežné a predvídateľné výdavky, ktoré sa nezvýšili náhle.
Aký zmysel by malo predloženie vyrovnaného rozpočtu?
Ide o negatívnu motiváciu, aby vlády hospodárili zodpovedne a znižovali deficity. Sankcia umožňuje verejnosti vidieť skutočný stav financií. Vymazanie deficitu v tomto roku by si vyžadovalo dodatočné zdroje približne šesť miliárd eur.
Mohol by parlament zvýšiť deficit podľa vlastného uváženia?
Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet sa vzťahuje iba na vládu, parlament môže rozpočet upraviť do deficitnej podoby. Poslanci by však mali schváliť rozpočet, ktorý financie približuje k dlhodobo udržateľnému stavu.
Ako môže postupovať Ústavný súd?
Opozícia potrebuje na podanie návrhu 30 poslancov. PS má 33 poslancov, pravdepodobne sa pridajú ďalšie opozičné strany. Predseda PS Michal Šimečka uviedol: „Sme de facto v ústavnej kríze.“ Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka možno požiadať o výklad ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, alebo ísť cestou konania o súlade právnych predpisov až po podpise zákona. Ak by súd dal opozícii za pravdu, rozpočet by vláda musela prepracovať.
Čo by znamenalo prípadné rozpočtové provizórium?
Provizórium znamená obmedzenú schopnosť míňať peniaze – vláda by sa riadila rozpočtom z predošlého roka s nižšími príjmami aj výdavkami, míňala by po dvanástinách. Niekoľkomesačné provizórium by mohlo spôsobiť výraznejšie komplikácie. Slovensko má najnižšiu dôveru investorov od vstupu do EÚ; akékoľvek fiškálne problémy by mohli znamenať zníženie ratingu a drahšie financovanie dlhu.
