Rada mieru predstaví plán obnovy Gazy, peniaze naň nemá a Izrael ho zatiaľ odmieta realizovať
Rada mieru v stredu na zasadnutí svojich členov predstaví šesťmesačný plán obnovy Pásma Gazy v hodnote 2,45 miliardy dolárov. Návrh pozostávajúci zo 66 projektov ponúka jednu z najkomplexnejších doterajších predstáv o tom, ako by mohli vyzerať prvé mesiace povojnovej obnovy a správy palestínskeho územia. Celá suma však v súčasnosti nie je zabezpečená.
„Plán ukazuje, ako vybudovať vládu z ničoho, ekonomiku z trosiek a územie z katastrofy,“ povedal predstaviteľ Rady mieru zriadenej americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Plán je výsledkom ročnej práce desiatok ľudí z Rady mieru, ktorá pozostáva z 28 členských krajín a palestínskej technokratickej vlády.
Plán zahŕňa predpokladané výdavky na dočasné ubytovanie, odstránenie trosiek, opravy nemocníc, hospodárske oživenie a nasadenie medzinárodnej bezpečnostnej jednotky. Na jeho realizáciu Rada mieru potrebuje, aby Izrael a palestínske militantné hnutie Hamas spolupracovali.
Izrael odmieta plán realizovať
Vláda izraelského premiéra Benjamina Netanjahua síce v zásade súhlasila s aspektmi tohto plánu, o ktorých sa už predtým diskutovalo, no odmieta začať s realizáciou, najmä pre domáce politické dôvody pred októbrovými parlamentnými voľbami. Hamas súhlasil s odovzdaním svojich zbraní, no dosiaľ tak neurobil, pričom dôvodom je aj to, že Izrael nechce 14-dňové prímerie pred začiatkom procesu odzbrojenia.
Rada mieru dúfa, že po izraelských voľbách 27. októbra a zostavení novej vlády bude môcť konečne začať proces obnovy. Možné ťažkosti týkajúce sa volieb a zostavovania vlády, ako napríklad dočasná vláda či patová situácia, by však mohli ešte viac ohroziť realizáciu návrhu týkajúceho sa Pásma Gazy.
Fyzické škody na tomto palestínskom území sú v pláne stanovené na 35,2 miliardy dolárov a úplná obnova a rekonštrukcia si v nadchádzajúcom desaťročí vyžiadajú približne 71,4 miliardy dolárov.
Šesť oblastí
Plán rozdeľuje 66 projektov do šiestich oblastí: rozvoj infraštruktúry, ľudský rozvoj, hospodársky rast, digitálna transformácia, právne záležitosti, mier a bezpečnosť. Najväčší podiel má infraštruktúra — takmer miliardu dolárov, z ktorých 400 miliónov je určených na dočasné príbytky, 275 miliónov na odstránenie trosiek a nevybuchnutej munície, 50 miliónov na obnovu nemocníc a 30 miliónov na opravy cestnej siete.
Plán okrem toho vyzýva na opravy hraničných priechodov, obnovenie elektrickej a vodnej infraštruktúry, nasadenie 25-tisíc prenosných solárnych súprav a trvalé vyplnenie tunelov pod staveniskami potrebných pre prioritné projekty obnovy. Hodnota projektov súvisiacich s bezpečnosťou je zhruba 885 miliónov dolárov.
Plán vyčleňuje približne 275 miliónov dolárov na vybudovanie trvalého opevneného areálu v Rafahu, ktorý bude schopný prijať 5000 príslušníkov medzinárodných stabilizačných síl (ISF), a ďalších 140 miliónov dolárov na nábor, výcvik, vybavenie a nasadenie mnohonárodného bezpečnostného kontingentu. Na mobilizáciu palestínskej polície vyčlenia 120 miliónov dolárov.
Emirátska štvrť v Rafahu
Podľa tohto plánu by palestínska technokratická vláda napokon prevzala aj správu hraničných priechodov v Pásme Gazy s Izraelom a Egyptom. Jednou z najsúrnejších priorít je presun Palestínčanov zo stanov. Presunúť ich chcú do zateplených obytných karavanov, na ktoré vyčlenia zhruba 400 miliónov dolárov.
Samostatne by Spojené arabské emiráty financovali pilotný projekt „Emirátskej štvrte“ v Rafahu, kde by mohlo žiť 50-tisíc ľudí a disponoval by samostatnou infraštruktúrou. Na programy v oblasti zdravotníctva, vzdelávania a sociálnej starostlivosti vyčlenia približne 300 miliónov dolárov.
Kľúčovou výzvou je financovanie. Rada mieru ani palestínska technokratická vláda v súčasnosti nemajú zabezpečenú celú sumu 2,45 miliardy dolárov. Predstavitelia Rady mieru tvrdia, že nepotrebujú celú sumu hneď, keď nová palestínska technokratická vláda prevezme správu nad Pásmom Gazy. Vyjadrili presvedčenie, že po vyčistení tohto územia od trosiek sa darcovské krajiny zapoja do financovania rôznych projektov.
Na stredajšom zasadnutí Rady mieru sa zúčastnia zástupcovia 35 krajín vrátane predstaviteľov z Európskej únie a niekoľkých jej členských štátov, ktoré nie sú súčasťou Rady. S prejavom vystúpia osobitní americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner.
