Základné počty ovláda takmer každý, zložitú matematiku už takmer nikto
Sčítať, odčítať či percentá zvládame takmer všetci a mnohí denne. Stačí pridať trochu zložitosti a používanie matematiky prudko klesá. Ukazuje to online prieskum na vzorke 1 004 respondentov, ktorý pre neziskovú organizáciu Indícia vypracovala agentúra NMS Market Research Slovakia.
Čím zložitejšia matematika, tým menej sa jej dotkneme
Základnú aritmetiku používa denne 48,8 % ľudí a aspoň príležitostne k nej siahne až 88,9 % populácie. Ako pribúda zložitosť, čísla sa prepadávajú: algebru a vzorce nepoužíva nikdy 61,6 % opýtaných a k funkciám či deriváciám sa nikdy nevráti 72,7 % ľudí – denne sa im venuje len necelé 3 % populácie. Prudko klesá aj práca s tabuľkami a dátami: denne s nimi pracuje len 12,1 % ľudí, 35,2 % nepracuje nikdy.
Čo nám dala matematika do života?
Len 49,3 % ľudí uviedlo, že im dala konkrétne počtárske zručnosti, ktoré denne používajú. 31,5 % si odnieslo logické a štruktúrované myslenie, 14,4 % systematickosť a vytrvalosť, 10 % schopnosť abstraktne uvažovať. Takmer každý ôsmy (12,7 %) si myslí, že mu nepomohla v ničom podstatnom.
Prof. Ladislav Kvasz z Univerzity Karlovej v Prahe hovorí: „Zmyslom učenia sa matematiky je rozvoj myslenia. Kritické myslenie je proste matematika. Po 6 rokoch fašizmu a 40 rokoch komunizmu sa z vyučovania matematiky kritické myslenie vytratilo, ale v zásade to je podstata matematiky – vedieť, kedy niečo platí, a prečo, a kedy to neplatí, a prečo.“
Na scénu nastupuje umelá inteligencia
Najpoužívanejšou pomôckou zostáva kalkulačka (72,0 %). Nástroje typu ChatGPT na matematické či dátové problémy už vyskúšal každý piaty Slovák (19,6 %), medzi mladými vo veku 18 až 24 rokov až 39 %.
Prof. Ivan Kalaš z FMFI UK v Bratislave hovorí: „Neregulovaný nástup AI znamená pre naše školy obrovskú pascu. Poslanie vzdelávania je rozvíjať v žiakoch radosť z poznávania a z premýšľania. Nesmieme dovoliť, aby žiaci o tieto momenty prišli.“
1 200 hodín matematiky za deväť rokov
Základná škola venuje matematike viac ako 1 200 vyučovacích hodín. Prof. Kvasz hovorí: „Myslím si, že v zásade to, čo vždy, teda argumenty – prečo niečo platí, čo sa stane, keď zmením predpoklady, dá sa to zovšeobecniť?“
Peter Halák, riaditeľ Indície, dopĺňa: „To, že máme pocit, že matematiku nepoužívame, je spôsobené skôr formou učenia ako obsahom predmetu. Indícia šíri Hejného metódu, ktorá rozvíja schopnosť riešiť problémy, spolupracovať, argumentovať, poučiť sa z chyby – a to riešime v živote všetci denne.“
Ako sa investícia 1200 hodín premieta do výsledkov?
Podľa testovania PISA 2025 sú slovenskí žiaci v matematike mierne nad priemerom krajín OECD. Slovenské skóre sa oproti roku 2022 štatisticky významne nezmenilo (+5 bodov) – nad priemer sme sa dostali najmä preto, že priemer OECD medzičasom klesol. Do rizikovej skupiny bez základných zručností patrí 32,2 % žiakov, do skupiny najúspešnejších 9,1 %.
Diskusia bude pokračovať na konferencii Eduforum
Otázku, akú matematiku potrebujeme v ére počítačov a umelej inteligencie, roky otvára britský matematik a vizionár Conrad Wolfram. Bude jedným z hostí konferencie Eduforum, ktorá sa uskutoční 8. októbra 2026 v Grand Hoteli River Park v Bratislave. Vystúpi s prednáškou a povedie interaktívnu diskusiu s profesorom Kvaszom, profesorom Kalašom a učiteľkou matematiky Luciou Finkovou.
