Fico svojimi výrokmi o článku 5 a vojne na Ukrajine vyvoláva otázky o budúcnosti Slovenska
V prejavoch predsedu vlády Roberta Fica zazneli v priebehu niekoľkých dní minimálne dva výroky, ktoré po bližšom rozbore vyvolávajú vážne otázky o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Prvý z nich odznel vo štvrtok 17. septembra počas návštevy v Prešove, kde Fico vyhlásil: „…neželám si, aby Slovensko bolo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku 5.“
Ak by takúto vetu predniesol španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorého od potenciálneho vojnového konfliktu delia tisíce kilometrov, dalo by sa to považovať za morálne problematické, no logicky podložené. V prípade premiéra krajiny, ktorá by po prípadnej prehre Ukrajiny s Ruskom mala agresora priamo na svojich hraniciach, však ide o výrok, ktorý možno označiť za vlastizradný. Slovensko je totiž po Ukrajine jednou z krajín, ktoré Rusko môže napadnúť.
Takouto rétorikou Slovensko signalizuje svojim partnerom, že nechce, aby ho kvôli článku 5 prišli brániť. Tým dáva aliančným spojencom oprávnenú zámienku povedať, že na Slovensko sa vykašlú, veď ich premiér sám vyhlásil, že aj oni by sa na ich mieste zachovali rovnako.
Výrokom Fica pritom dochádza k viacnásobnej zrade aliančných partnerov. Po prvé, spochybňuje sa záväzok, ktorý Slovensko podpísalo a musí dodržať. „Nejaký článok 5“ je pritom srdcom zmluvy s Alianciou, do ktorej krajina dobrovoľne vstúpila po tom, ako sa v roku 1989 de facto odtrhla od Ruska ako socialistický satelit. Práve vďaka článku 5 na Slovensko Rusko opätovne nezaútočilo, aby mu vzalo slobodu a suverenitu ako v roku 1968. Vtedy Slovensko článok 5 ochránil, teraz je čas to vrátiť, ak by Rusi napadli niekoho iného.
Šanca, že Rusko napadne suseda Slovenska, sa pritom zvyšuje. Ide o druhotnú zradu – signalizovaním pripravenosti vzdať sa bez boja sa Rusom umožňuje sústrediť sa na boj proti iným krajinám, ktoré sa brániť budú. Ohrozené je tým napríklad Pobaltie, ale hlavne Poľsko, ktoré by Rusi mohli napadnúť naraz z niekoľkých strán, vrátane južného smeru od Slovenska. Otvára sa tým cesta aj do Česka, čo si všimol bývalý vojak a prezident Petr Pavel a Fica za to okamžite kritizoval.
Fico zverejnil ďalší prejav, v ktorom vyhlásil, že vojna na Ukrajine nie je slovenskou vojnou
V sobotu Fico zverejnil na svojej stránke ďalší prejav. Dal sa očakávať prejav, ktorým sa bude snažiť zmierniť škody napáchané predchádzajúcim výrokom. Nestalo sa tak – naopak, svoje postoje ešte posilnil.
„Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou nie je našou slovenskou vojnou,“ vyhlásil sebavedome premiér krajiny, ktorá by po dobytí Ukrajiny Ruskom bola ďalším potenciálnym cieľom agresora. Opäť možno použiť porovnanie so Sánchezom – on by to povedať mohol, bolo by to morálne hanebné, ale geograficky správne. U Fica je to hanebné aj geograficky nesprávne.
Existuje však aj iná interpretácia. Výrok „to nie je naša vojna“ sa dá preložiť aj tak, že Slovensko nebude viesť žiadnu vojnu, ak sem Rusko príde, bude vítané. Fico sa týmto zaradil po bok Vasila Biľaka, keďže tento výrok možno vnímať ako pozývací list pre ruského prezidenta Vladimira Putina, že sem môže v pokoji prísť a Slovensko proti nemu bojovať nebude.
Posledné dva prejavy Roberta Fica teda signalizujú, že slovenský premiér si vybral. Podľa tejto interpretácie chce byť radšej slobodným vládcom Putinovej gubernie než vzorným väzňom v naďalej suverénnej Slovenskej republike.
Ak nechceme byť väzňami v Putinovej gubernii, musíme ho do toho väzenia – po súde za vlastizradu – dostať ešte predtým, než nás Putinovi odovzdá. Tento proces začína tým, že ho v ďalších voľbách nezvolíme za premiéra. Po takýchto výrokoch je totiž jasné, že ak ho za premiéra zvolíme, budeme si potom vyberať už len svojich zástupcov do najvyššieho Sovietu, teda dnešnej Dumy v Moskve.
