Čech ošetroval popálené deti v Gaze: Izraelčania strieľali aj na nás, tá skaza je nepredstaviteľná
Stanislav Havlíček z Lekárov bez hraníc pôsobil v roku 2024 v Pásme Gazy. Ako lekárnik mal na starosti projekt poskytovania primárnej starostlivosti pre pacientov, ktorí po vypuknutí vojny prišli o zázemie svojich praktických lekárov a nemocníc.
„S vojnou a konfliktom sa rozpadol celý systém poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ opisuje Havlíček. Jeho tím sa staral o chronických pacientov bez prístupu k liekom, o ľudí s akútnymi ochoreniami aj o pacientov s úrazmi spôsobenými útekom či vojnovými udalosťami.
V zime 2024 riešili najmä infekcie dýchacích ciest u detí, ktoré dlhodobo žili v stanoch, a kožné ochorenia v dôsledku nedostatku vody na hygienu. Neskôr pribudla podvýživa u dospelých a akútna podvýživa u detí.
Zdravotníctvo funguje len v obmedzenom režime
Z pôvodných 35 nemocníc v Gaze funguje 14, teda menej než polovica, a žiadna nie na sto percent. „To, že fungujú, ešte neznamená, že môžu poskytovať plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť,“ hovorí Havlíček.
Ako príklad extrémnej závislosti od jednotlivých komodít uvádza motorový olej. Jeho cena v Pásme Gazy prekročila 1000 eur za liter. Keď organizácia nemala olej pre generátor, musela zastaviť prevádzku odsoľovacej stanice a kapacita distribučnej siete klesla na polovicu.
Chýba aj zdravotnícky materiál. Na jeseň minulého roka došla sterilná gáza a začala sa používať nesterilná, ktorú sa kolegovia snažili sterilizovať. Pre jedno jediné zariadenie bolo pritom potrebných približne desaťtisíc balení sterilnej gázy denne.
Prímerie, ktoré nie je prímerím
Havlíček upozorňuje, že napriek prímeriu z októbra 2025 sa situácia takmer nezmenila. „Stále sa v Gaze strieľa, dva milióny obyvateľov sa tiesnia v utečeneckých táboroch na tretine pôvodného územia a naše tímy denne ošetria jednotky až desiatky zranených,“ hovorí.
Izrael vybudoval takzvanú žltú líniu a strieľa po ľuďoch, ktorí sa pohybujú v jej blízkosti. Humanitárni pracovníci nie sú do Pásma Gazy vpúšťaní. Lekári bez hraníc dostali výpoveď z územia spolu s ďalšími 36 organizáciami.
„A toto si myslím, že nie je to, čo si Európan, či už Čech alebo Slovák, predstaví pod pojmom prímerie,“ dodáva Havlíček.
Príbeh, ktorý mu utkvel v pamäti
V polovici februára 2024 zasiahla strela z tanku dom, v ktorom bývali rodiny zamestnancov Lekárov bez hraníc. Napriek označeniu logom organizácie dostal priamy zásah a vypukol požiar. Zahynuli dve ženy, ďalšie dve utrpeli masívne popáleniny.
Havlíčkov kolega prišiel o manželku aj matku. Na druhý deň napriek tomu prišel do práce pomáhať ostatným. „Jeho riešenie bolo presne opačné. Išiel pracovať a pomáhať druhým, pretože mu to dávalo veľký zmysel,“ opisuje Havlíček.
V pamäti mu zostalo aj približne dvojročné dievčatko s popáleninou cez celý chrbát, do ktorej sa dostala infekcia pseudomonádou. Každý preväz bol spojený s obrovskou bolesťou. Pre celú poľnú kliniku mali na neurčitý čas posledných päť ampúl morfínu.
„Na jednej strane som cítil s tým dievčatkom, pretože jeho bolesť bola nesmierna. Zároveň som musel riešiť, čo budem robiť s ubúdajúcim morfínom, ktorý môže byť potrebný pre ďalších pacientov,“ uzatvára Havlíček.
