Ekonomická samovražda? Pravda o 13. dôchodkoch, ktorú politici doteraz tajili
Miliardový účet za 13. dôchodky už straší aj tých, ktorí ho vystavili. Kým politický marketing naráža na tvrdú realitu prázdnej štátnej kasy, ekonómovia varujú pred fiškálnou priepasťou. Prečítajte si verdikt expertov o tom, prečo je tento „vianočný darček“ v skutočnosti najväčšou hrozbou pre stabilitu Slovenska a prečo naň najviac doplácajú rodiny s deťmi. Tabu padlo. O 13. dôchodkoch sa už v kuloároch vládnej koalície nehovorí ako o veľkom víťazstve, ale ako o balvane, ktorý ťahá slovenské financie ku dnu. Ak už aj politici, ktorí tieto dávky presadili, v tichosti priznávajú ich neudržateľnosť, je jasné, že matematika definitívne vyhrala nad marketingom.
Slovensko si dnes na každý trinásty dôchodok musí doslova požičať, čím prejedáme budúcnosť generácií, ktoré ešte len nastupujú na trh práce. Kým riziko chudoby u seniorov patrí k najnižším v EÚ, rodiny s deťmi a samoživitelia padajú cez palubu.
Oslovili sme odborníkov na verejné financie, aby vysvetlili dopady tohto populistického opatrenia na verejné financie, ako aj na naše peňaženky.
Expertí názory na 13. dôchodky
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, uvádza, že dôchodkový systém je nastavený na vyplácanie 12 dôchodkov ročne a trináste dôchodky sú nesystémové, čo prispieva k fiškálnej neudržateľnosti. Podľa neho sú dôchodcovia všeobecne ekonomicky stabilní a riziko príjmovej chudoby majú nižšie ako rodiny s deťmi.
Pokiaľ ide o možné úpravy, Šuster navrhuje zrušiť trináste dôchodky, pretože akákoľvek snaha ich upraviť si vyžaduje náklady, ktoré si Slovenská republika nemôže dovoliť. Vyjadruje sa aj k výške dôchodkov, ktoré sú v súčasnosti relatívne vysoké, zvlášť v porovnaní s príjmami pracujúcich.
Anton Marcinčin, ekonomický analytik, tiež podporuje zrušenie trinástych dôchodkov a argumentuje, že by sa mali nahradiť kvalitnejšími službami orientovanými na seniorov a ich rodiny.
Radovan Ďurana z inštitútu INESS považuje zrušenie 13. dôchodkov za prorastové opatrenie, ktoré by malo zastaviť rast štátneho dlhu a fiškálne problémy, ktoré krajina čelí v súčasnosti.
Finančné dôsledky a perspektíva
Odborníci varujú, že výdavky na dôchodky v pomere k HDP sú zatiaľ relatívne nízke, avšak s odchodom dnešných generácií do dôchodku sa očakáva dramatický nárast týchto výdavkov. Bez zmeny v prístupe k financovaniu dôchodkového systému hrozí, že sa Slovensko ocitne v situácii, kde bude mať výrazne menej pracujúcich prispievateľov v pomere k dôchodcom, čo vyžaduje zásadné reformy.
Riziko príjmovej chudoby seniorov patrí medzi najnižšie v OECD a otázkou zostáva, aké kroky by mali politici podniknúť, aby zabezpečili stabilitu a spravodlivosť v systéme dôchodkov.
