Starostlivosť o nevládnych blízkych vyčerpáva rodiny, až 87 % Slovákov očakáva, že sa o nich v starobe postarajú príbuzní
Až 87 percent Slovákov očakáva, že v starobe a nemohúcnosti sa o nich postará rodina. Vyplýva to z veľkého prieskumu rodín UNIQA, ktorý realizovala výskumná agentúra NMS. Oproti vlaňajšku ide o nárast o tri percentá.
Podľa odborníkov rodinám často chýba dostupná finančná aj odborná podpora, a starostlivosť o nemohúcich blízkych doma sa tak môže dostať na hranicu ich psychických aj fyzických možností. Slovensko navyše čaká vlna starnutia generácie tzv. Husákových detí, ktorá prinesie rastúci dopyt po starostlivosti o seniorov.
Každá štvrtá slovenská rodina, ktorá sa stará o nemohúceho blízkeho, priznáva vyčerpanie. Záťaž pritom vo veľkej miere nesú ženy – až 60 percent z nich vníma starostlivosť o starnúcich členov rodiny ako úlohu, ktorá leží najmä na ich pleciach.
„Z našich prieskumov dlhodobo vidíme, že obava, či sa dokážeme postarať o svojich odkázaných členov, patrí medzi významné zdroje neistoty slovenských rodín. Tieto čísla ukazujú, že dlhodobá starostlivosť je jednou z veľkých výziev, na ktoré sa ako spoločnosť musíme pripraviť,“ hovorí Rastislav Havran, generálny riaditeľ UNIQA.
Podľa Simony Stískalovej z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí na Slovensku chýba až 356 inštitucionálnych zariadení sociálnej starostlivosti, každé s kapacitou 40 ľudí. Najväčší dopyt je po miestach v zariadeniach so špecializovanou lekárskou starostlivosťou.
Starať sa nepretržite o nevládneho človeka nie je ľahké a dopadá to na psychickú pohodu opatrovníkov. Situáciu komplikujú aj rodinné vzťahy, keďže samotní ľudia odkázaní na pomoc často rozhodujú o tom, ktorý člen rodiny sa o nich môže starať a ktorý nie.
Podľa Stískalovej si mladí ľudia často nevedia predstaviť, čo všetko starostlivosť zahŕňa. Nejde len o pomoc s polohovaním, jedením či hygienou, ale najmä o nepretržitú zodpovednosť za iného človeka, ktorá mení fungovanie celej rodiny. Opatrovanie zahŕňa aj vybavovanie s úradmi, zabezpečovanie pomôcok a liekov, pričom zodpovednosť prechádza na opatrovateľa aj úradne.
Opatrovanie nemohúceho blízkeho doma sa podľa Stískalovej bez odbornej a vzdelanostnej prípravy takmer nedá zvládnuť. Pripomína, že prichádza éra staroby „Husákových detí“ – do seniorského veku sa dostáva obrovská skupina ľudí, ktorí budú potrebovať starostlivosť, pričom ich blízki nemajú s takouto opaterou skúsenosti a väčšinou ju nevedia zabezpečiť ani z ekonomických dôvodov.
Na Slovensku podľa nej nie je dostatočne prepojený systém zdravotnej a sociálnej starostlivosti, a práve rodina, ktorá sa stará o nemohúceho príbuzného, je miestom, kde sa všetky tieto nedostatky prejavia v tom najzraniteľnejšom čase.
UNIQA preto do životného poistenia zaradila krytie rizika zníženej sebestačnosti, ktoré v prípade odkázanosti na pomoc inej osoby poskytuje finančné prostriedky na zabezpečenie potrebnej starostlivosti. Dospelým vypláca poistné plnenie vo forme doživotnej renty, pri deťoch formou jednorazového plnenia.
Takmer 60 percent Slovákov je podľa prieskumu naklonených myšlienke zapojiť umelú inteligenciu a robotov do starostlivosti o chorých a umierajúcich. V technológiách vidia šancu na dôstojnú opateru, pričom postoje mladších aj starších generácií sú približne zhodné.
Medzi činnosti, ktoré by podľa respondentov mohol vykonávať robot alebo umelá inteligencia, patrí predovšetkým konverzácia a zabávanie (50 percent) a pomoc s pohybom (44 percent). Pri utešovaní či psychickej podpore to platí len pre 21 percent ľudí. Zdravotnú kontrolu by robotom alebo umelej inteligencii zverilo len 18 percent ľudí, podávanie jedla a liekov 34 percent ľudí.
Podľa Stískalovej sa už dnes aktívne využívajú technologické prostriedky telemedicíny, napríklad monitorovacie náramky životných funkcií, podložky zaznamenávajúce pohyb či digitálne plienky, ktoré opatrovateľa upozornia na potrebu toalety klienta. Základom starostlivosti by však mala zostať dôstojnosť a ľudská blízkosť.
