Komunálne voľby priniesli víťazstvo pracovitých ľudí mimo politických kmeňov
Na výsledky komunálnych volieb začína padať prach. Prvýkrát v histórii sme viac ako polovicu starostov a primátorov zvolili ako nezávislých, bez politického trička. A prvýkrát v histórii sme potvrdili všetkých osem županov vo svojom úrade, viacerých z nich už tretíkrát za sebou, jedného dokonca štvrtýkrát.
Neexistuje vesmír, v ktorom by sa z týchto výsledkov dalo prisúdiť víťazstvo koalície alebo opozície a už vôbec nie víťazstvo konkrétnych strán. Je to skôr víťazstvo kontinuity a osobných výsledkov kandidátov bez politického trička. Pre mňa je to signál, že od samosprávy chceme skôr výsledky ako príslušnosť k nášmu politickému kmeňu.
Fungovanie slovenskej samosprávy je malý zázrak
Kontinuita viac ako 70 percent starostov a primátorov a sto percent županov je vzácna. V spoločnosti, ktorá je rozdelená a nedokáže sa zhodnúť prakticky na ničom, systematicky narastá podpora pracovitých ľudí mimo politických kmeňov. To, že máme iné preferencie na úrovni samosprávy ako na celoštátnej úrovni, je prirodzené.
Každá úroveň verejnej správy má svoj nezastupiteľný účel. Akurát v tých účeloch, kompetenciách, financiách a autonómii nižších úrovní máme bordel. Ako analytik, ktorý do toho vidí, môžem zovšeobecniť, že to, ako funguje slovenská samospráva, je malý zázrak, ktorý je viac postavený na odhodlaní jednotlivcov ako na správne vytvorených podmienkach.
Poľský špekulant Jerzy Regulski zasial semienka úspechu
O Poliakoch vieme, že sú špekulanti. Ich špekulácie ale nie sú samoúčelné, sú nanajvýš praktické. Aby sme pochopili kontinuitu poľskej samosprávy, nestačí sa nám pozrieť za hranicu a obdivovať infraštruktúru. Musíme sa preniesť do roku 1981. Práve v tomto roku jeden poľský špekulant – Jerzy Regulski – zasial semienka dnešného úspechu Poľska.
Tento komunistami utláčaný bývalý člen varšavského povstania na Poľskej akadémii vied rozbehol výskumný program za účelom obnovy samosprávy, a to v dobe, kedy komunistický režim samosprávu neznášal. Keďže doma nevidel žiadnu podporu, pokorne sa učil od úspešnejších krajín. Spolupracoval s univerzitami v Dánsku, Švédsku, Nórsku a v Británii.
Počas komunizmu pracoval Regulski osem rokov „do šuplíka“, bez nádeje, že by jeho návrhy niekedy uzreli svetlo sveta. V roku 1989 sa všetko zmenilo. Pri poľskom „okrúhlom stole“ si zrazu všetci uvedomili, že samosprávu treba obnoviť a že jediný hotový a premyslený plán v celej krajine leží v Regulského zásuvke. Po ôsmich rokoch ticha sa začala písať história. Regulski sa stal splnomocnencom pre reformu, previedol plán do zákona o obecnej samospráve a do zmien ústavy. Prvé slobodné komunálne voľby prišli 27. mája 1990.
Poliaci nezaspali na vavrínoch
Regulského plán sa nestal zákonom či ústavou sám od seba. Potreboval dielňu na dobrúsenie. Tou dielňou bola komisia priamo v parlamente. Technickú pomoc poskytla aj Rada Európy, ktorá vyslala do Poľska tím expertov, a zapojili sa aj odborníci z univerzít, s ktorými Regulski spolupracoval. Štáty, ktoré vyslali expertov, tak financovali prípravu reformy verejnej správy v Poľsku.
Poľsko ale nezaspalo na vavrínoch. O správne zasadené semienko reformy sa treba starať. V pravidelných intervaloch preto tému reformy znova otvárali, a tak vznikli ďalšie dve komisie medzi rokmi 1994 a 1997, ktoré s podporou Európskej komisie, Svetovej banky a bilaterálnych darcov pripravili poľskú samosprávu na vstup do EÚ. Práve tu sa nachádza jadro úspešného čerpania eurofondov, ktoré obdivujeme v podobe infraštrukturálnych projektov.
Ako uvoľniť zmrazený potenciál
V roku 2005 bolo v Poľsku zriadené ministerstvo regionálneho rozvoja. Nemýľte si ho, zhoda s tým slovenským je len v názve. Poľské ministerstvo malo za úlohu zastupovať samosprávu voči ostatným ministerstvám a napriek tvrdému lobingu malo kompetenciu navrhovať zrušenie duplicitných a nepotrebných materiálov zo všetkých ministerstiev, ktoré nesplnili kritériá samosprávy. Bolo zrušených viac ako 230 stratégií, plánov a programov, ktoré bránili rozvoju.
Takto vznikol základ moderného Poľska, ktorý uvoľnil obrovské zásoby zmrazeného ľudského potenciálu a ktorý sa rozvíjal bez ohľadu na výmenu strán vo vláde. Viac ako 40 percent eurofondov bolo preinvestovaných skrze samosprávu, ktorá preukázateľne budovala vodovody, kanalizácie, cesty a školy o 20 až 40 percent lacnejšie ako centrálna správa. Poľsko je úspešné preto, že urobilo takmer všetko takmer opačne ako my na Slovensku.
