Vláda tvrdila, že na zrušenie transakčnej dane nemá peniaze. Štátne dáta ukazujú presný opak
Koalícia tvrdila, že nemá nástroj, ktorý by nahradil výpadok príjmov z transakčnej dane. Najnovšia prognóza štátnych analytikov však ukázala, že do štátnej kasy pritečie takmer miliarda eur navyše.
Koalícia nedávno cúvla zo sľubov o zrušení mimoriadne nepopulárnej dane z finančných transakcií, ktorá už viac ako rok a pol robí vrásky na čele slovenským podnikateľom. Mnohí z nich kvôli nej zavesili svoje podnikanie na klinec, niektorí sa dokonca rozhodli presunúť ho do zahraničia.
Vláda je však podľa vlastných slov presvedčená o tom, že výpadok na úrovni približne pol miliardy eur nie je čím nahradiť. „Nie je nástroj, ktorý by nahradil výpadok príjmov,“ nechal sa ešte v septembri počuť podpredseda parlamentu za Smer-SD Tibor Gašpar.
Štát svoje slová spečatil aj v nedávno schválenom rozpočte verejných financií, ktorý s príjmami z transakčnej dane aj naďalej počíta.
Ekonomickí experti však s argumentom, ktorý koalícia odprezentovala, nesúhlasia. Podľa nich existuje niekoľko spôsobov, ktorými by bolo možné výpadok z transakčnej dane jednoducho nahradiť.
Gašparove slová vyvracia štátna prognóza
Argument koalície o „chýbajúcich zdrojoch“ priamo naráža na dáta z dielne samotného štátu. Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová upozornila na dáta zverejnené v najnovšej daňovej prognóze z dielne Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý je analytickým útvarom ministerstva financií.
„V novej daňovej prognóze analytici ministerstva financií odhadli na budúci rok vyššie daňové príjmy, ktoré by pohodlne vykryli výpadok príjmov zo zrušenia dane z finančných transakcií. To, že sa napokon daň z finančných transakcií nezrušila, bolo rozhodnutie vlády, ale prostriedky na vykrytie tejto dane boli,“ uviedla Valachyová.
Zo spomínaného dokumentu vyplýva, že odhad príjmov v porovnaní s predchádzajúcimi očakávaniami vystrelil prudko nahor. Kým koalícia hovorí o polmiliardovom výpadku, samotní štátni analytici odhadli nárast daňových a odvodových príjmov na rok 2026 o 755 miliónov eur a na rok 2027 dokonca až o 988 miliónov eur. Pri započítaní nedaňových príjmov dosahuje čisté zlepšenie v roku 2027 takmer 1,16 miliardy eur.
Vláda za tieto výsledky vďačí najmä efektívnejšiemu výberu DPH, ktorý v porovnaní s letným odhadom prináša do rozpočtu navyše 266 miliónov eur v roku 2026 a až 377 miliónov eur v roku 2027. Ďalej je to lepšia ziskovosť firiem, keďže daň z príjmov právnických osôb prinesie oproti júnovej prognóze navyše 271 miliónov eur v roku 2026 a 293 miliónov eur v roku 2027.
K pozitívnemu vývoju prispieva aj trh práce, kde rast platov a lepšia štruktúra zamestnanosti zvýšili výber dane z príjmov fyzických osôb a odvodov o ďalších 193 miliónov eur v roku 2026 a 273 miliónov eur v roku 2027. V neposlednom rade sú to nedaňové príjmy, keďže štát získa napríklad mimoriadnu dividendu zo Slovenských elektrární vo výške 100 miliónov eur v roku 2026 a až 200 miliónov eur v roku 2027.
Vláda tak podľa všetkého mala v rukách „vankúš“, ktorý by nielenže pokryl celú transakčnú daň (približne 500 miliónov eur), ale po jej zrušení by v rozpočte ešte zostalo niekoľko stoviek miliónov eur k dobru.
Minulosť ukazuje, kde sa dá šetriť
Druhý rozmer vládneho argumentu vyvracia pohľad na výdavkovú stránku štátneho rozpočtu. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster upozorňuje, že dane na Slovensku dosiahli neúnosnú úroveň a transakčná daň mala byť prvou, ktorú štát zruší.
Jej kompenzácia však podľa odborníka nemá prísť v podobe nových daní, ale systémového šetrenia štátu. Upozorňuje totiž, že kým ekonomika Slovenska bude v nominálnom vyjadrení oproti roku 2013 zhruba dvojnásobná, výdavky štátu narástli z 30,5 miliardy eur na plánovaných 70 miliárd eur.
„Keby boli verejné výdavky rástli rovnako rýchlo ako naša ekonomika, oproti úrovni z pokojných rokov 2012 až 2019 by sme míňali o deväť miliárd menej,“ upozorňuje Šuster.
Na otázku, kde tieto miliardy ušetriť, odpovedá, že ide o politické rozhodnutie, no možností je hneď niekoľko – od sociálnej oblasti cez samosprávy až po bežnú prevádzku ministerstiev. Vláda sa však namiesto bolestivých, no ozdravných škrtov vo vlastnom aparáte rozhodla ponechať bremeno na podnikateľskom sektore.
