Spor o víťaza volieb v Kežmarku aj Žilinkov odkaz Ficovi (denný výber)
Dnešnému dňu nechýbali ani pochybnosti o transakčnej dani či varovania pred ústupom od demokracie.
Ján Ferenčák odmieta uznať prehru v Kežmarku, obracia sa na Najvyšší správny súd
V Kežmarku sa po komunálnych voľbách rozvinul ostrý spor o odovzdanie moci. Novozvolený primátor Marek Hovaňák tvrdí, že odchádzajúce vedenie mesta s ním nekomunikuje a brzdí preberanie úradu, hoci do funkcie má nastúpiť najneskôr do 30 dní od volieb. Hovaňák zároveň upozorňuje na potrebu okamžitého prístupu k zmluvám, projektom a finančným výkazom mesta.
Voľby boli mimoriadne tesné: Hovaňák získal 1 792 hlasov, kým doterajší primátor Ján Ferenčák 1 710. Rozdiel 82 hlasov sa stal základom pre Ferenčákovu žalobu na Najvyšší správny súd, ktorou žiada preverenie zákonnosti hlasovania, sčítania hlasov aj celého priebehu volieb. Tvrdí, že koná aj na základe pochybností a podnetov od obyvateľov.
Kľúčovým bodom sporu je situácia okolo sídliska Juh, kde si časť obyvateľov po zmene katastrálnej hranice nestihla upraviť trvalý pobyt. Niektorí tak podľa Ferenčáka nemohli hlasovať v Kežmarku, hoci tam reálne bývajú. Súd má na rozhodnutie 90 dní, a dovtedy bude mesto žiť v neistote, či výsledok volieb obstojí.
Maroš Žilinka rázne odmieta Ficove tvrdenia
Generálny prokurátor Maroš Žilinka odmietol tvrdenia premiéra Roberta Fica, podľa ktorých medzi nimi mala prebehnúť ostrá výmena názorov o darovaní stíhačiek Ukrajine. Žilinka uviedol, že sa na túto tému s premiérom vôbec nerozprával a že nedošlo ani k žiadnej zmene jeho postoja.
Zdôraznil, že k zákonnosti predchádzajúceho postupu prokurátorov sa verejne nevyjadroval až do momentu, keď prípad preskúmal. Následne nariadil opätovné preverenie veci a presun vyšetrovania do Trenčína. Podľa jeho slov preto nemožno hovoriť o obrate v názore, keďže svoj postoj predtým verejne neformuloval.
Do debaty vstúpil aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď, ktorý tvrdí, že pri darovaní vojenskej techniky konal v súlade so slovenským aj medzinárodným právom. Pripomína, že viaceré úrovne vyšetrovania už dospeli k záveru, že k trestnému činu nedošlo.
Vláda tvrdila, že na zrušenie transakčnej dane nemá peniaze. Štátne dáta ukazujú opak
Koalícia ustúpila od sľubov o zrušení dane z finančných transakcií s argumentom, že výpadok približne pol miliardy eur nemá čím nahradiť. Táto daň je dlhodobo kritizovaná podnikateľmi, z ktorých časť ukončila podnikanie alebo ho presunula do zahraničia. Vláda napriek tomu s príjmami z tejto dane počíta aj v rozpočte.
Ekonomickí experti však hovoria, že oficiálne zdôvodnenie nesedí s dátami samotného štátu. Podľa novej daňovej prognózy Inštitútu finančnej politiky majú byť daňové a odvodové príjmy v roku 2026 vyššie o 755 miliónov eur a v roku 2027 až o 988 miliónov eur. To by podľa analytičky Márie Valachyovej pohodlne pokrylo výpadok po zrušení transakčnej dane.
Sudcovia dvíhajú varovný prst: Vláda prišla so sporným ústavným návrhom
Združenie Za otvorenú justíciu ostro kritizuje vládny ústavný návrh, ktorý by umožnil presun vybranej skupiny sudcov na Najvyšší správny súd bez štandardného výberového procesu. Podľa sudcov ide o krok, ktorý je zbytočný, neefektívny a ústavne sporný, a preto vyzývajú poslancov, aby ho v parlamente nepodporili.
Kritici upozorňujú, že ústava garantuje rovnaký prístup k verejným funkciám. Doterajší sudcovia Najvyššieho správneho súdu pritom museli prejsť riadnym výberovým konaním a preverovaním. Nová úprava by podľa ZOJ vytvorila „zákon ušitý na mieru“ pre úzku skupinu ľudí a zaviedla by neopodstatnené privilégiá.
Slováci strácajú vieru v demokraciu, ukázal nový výskum
Nový výskum Fakulty masmédií PEVŠ a agentúry IPSOS ukazuje, že plne funkčnú demokraciu považuje za jednoznačne dôležitú len približne tretina obyvateľov Slovenska. Výskumníci skúmali postoje k demokratickým pravidlám, legitimite politických oponentov, odmietaniu násilia a podpore občianskych slobôd.
Podľa zistení tvorí konzistentne demokraticky orientovaná skupina 34 percent populácie, zatiaľ čo otvorene autokratickú orientáciu vykazuje 16 percent respondentov. Najväčšiu časť však predstavujú ľudia s takzvanou umiernenou autokratickou orientáciou, ktorí neodmietajú demokraciu úplne, ale sú ochotní akceptovať niektoré autoritárske princípy vládnutia.
