Slovensko má na čele ruského agenta, český prezident je v najužšom kruhu lídrov EÚ
Aj keď sme s Čechmi najbližšie národy v celej Európe, najmä v posledných rokoch je rozdiel vývoja čoraz badateľnejší. Za Českom zaostávame ekonomicky i demokraticky. Autor je bývalým europoslancom a čestným prezidentom SME Europe.
Výročie Československa nám pripomína nielen úctu ku zakladateľom prvého demokratického zriadenia na našom území, ale je aj príležitosťou na porovnanie dvoch krajín, ktoré sa od roku 1993 vydali samostatnou cestou. Aj keď sme s Čechmi najbližšie národy v celej Európe, najmä v posledných rokoch je rozdiel vývoja čoraz badateľnejší.
Česi rastú dvojnásobne a zarábajú viac
Rýchlejší český ekonomický rast posledných rokov pokračuje aj tento rok a Európska komisia predpokladá Česku dvojnásobný rast oproti Slovensku. Inflácia je pritom v Česku podstatne nižšia – na úrovni 2,7 percenta oproti slovenským 4,3 percentám. Podstatne priaznivejšie české podnikateľské prostredie sa pretavilo do platov, ktorých priemer je v Česku o 22 percent vyšší ako na Slovensku. Českí dôchodcovia majú tiež o zhruba 20 percent vyššie dôchodky.
Jasné dôkazy nekompetentnej slovenskej hospodárskej politiky a najmä utlmovania ekonomickej aktivity posledných rokov je evidentný aj v počte živnostníkov. Kým v predchádzajúcom roku v Česku vzniklo dvakrát viac živností ako zaniklo, na Slovensku ich v tom čase viac zaniklo ako vzniklo (66-tisíc zrušených a len 42-tisíc nových).
Na základe uvedených údajov neprekvapuje, že slovenských občanov žije a pracuje v Česku nepomerne viac (minimálne 230-tisíc) ako českých na Slovensku (zhruba 6 500). Slováci v Česku pritom zarábajú o 20 percent viac ako je český priemer, čo evidentne indikuje systémový problém odlivu mozgov.
V kvalite demokracie za Čechmi zaostávame
Slovensko sa v medzinárodnom porovnaní čoraz viac zaraďuje medzi krajiny s prebiehajúcou autokratizáciou s tlakom na nezávislé médiá a občiansku spoločnosť. Rušenie kľúčových protikorupčných zložiek a rozsiahle novely trestných kódexov znížili sadzby za korupciu a ďalšie zločiny.
Zneužívanie inštitúcií vedie občanov k ich hlbokej nedôvere voči nim. Proti Slovensku navyše beží infringement, teda konanie o porušení povinnosti, za antieurópsku ústavnú novelu. Česko sa v podobných hodnoteniach nachádza na popredných miestach v rešpektovaní občianskych slobôd a politických práv a je zaraďované medzi „plné demokracie“.
Zásadný rozdiel je teda v tom, že kým v Česku sa demokratické deficity týkajú najmä prepojenia biznisu s politikou a populistickej rétoriky, na Slovensku majú deficity už inštitucionálny charakter a prejavujú sa priamymi zásahmi do fungovania právneho štátu, obmedzovaním nezávislosti verejnoprávnych inštitúcií a útokmi na kritický hlas v spoločnosti.
Rozdiely vrhajú na Slovensko hanbu
Zahraničnopolitické aktivity dnes zásadne menia vnímanie Česka a Slovenska v zahraničí. Kým ruský agent na čele slovenskej vlády otvorene neúspešne podporoval autokratov v Maďarsku a Srbsku a nehanebne sa poklonkuje ruským vrahom, pre ktorých sme nepriateľské krajiny, na druhej strane je český prezident na čele muničnej iniciatívy pre ukrajinských obrancov Európy.
Diametrálne iné vnímanie českých a slovenských predstaviteľov sa prejavilo aj v dôvere českému prezidentovi, ktorý sa dostal do najužšieho kruhu zástupcov EÚ pre mierové rokovania, a európskym opovrhnutím pre slovenských predstaviteľov, ktorí navštevujú ruských teroristov a otvárajú im dvere pre ich diverzné aktivity proti celej Európe.
To sú zásadné rozdiely, ktoré nielen že vrhajú obrovskú hanbu na celú našu krajinu, ale majú aj ekonomické následky v deficitoch zahraničných investícií. Okrem evidentného ekonomického, demokratického a zahraničnopolitického zaostávania by sme mohli nepochybne pokračovať v ďalších oblastiach.
Dnes vidíme obrovské príležitosti na zlepšenie s nádejou, aby sme pri ďalších československých výročiach konštatovali aj pozitívne a rastové trendy. Odkaz spoločného štátu by mal byť preto dnes na Slovensku silnejší ako u našich najbližších susedov.
